Autor je výskumník American Enterprise Institute vo Washingtone
Klišé o tom, že politické delenie na ľavicu a pravicu je prežitok, znie síce ošúchane, ale v dnešnom svete je aktuálnejšie než kedykoľvek predtým.
Deliace čiary súčasnej politiky, ako na Slovensku tak v zahraničí, sa už netýkajú veľkosti štátu, štedrosti sociálneho systému či progresívnosti zdanenia. Nová vzniká medzi obhajcami a odporcami otvorenej spoločnosti, globalizácie a politického internacionalizmu.
To, čo robí súčasnú situáciu nebezpečnou, je, že táto transformácia západnej politiky ostáva neúplná. Nie všade sa stihli vyprofilovať politické sily, ktoré by boli účinnými obhajcami otvorenej spoločnosti proti populistickej vlne, ktorá sa ženie Európou a Spojenými štátmi.
Súčasná kríza, ako kedysi napísal taliansky marxista Antonio Gramsci, spočíva v tom, že „to staré zomiera a to nové sa ešte nezrodilo. V tomto medzivládí sa objavujú rôzne chorobné symptómy“.
Zďaleka nejde len o prízemnú zadubenosť či xenofóbiu. Aj keď všetci xenofóbovia sú odporcami otvorenej spoločnosti, nie všetci odporcovia otvorenej spoločnosti sú nutne xenofóbmi. To, čo majú spoločné, je videnie sveta – hospodárstva, migrácie, či medzinárodných vzťahov – ako hry s nulovým súčtom, v ktorej úspech jednotlivca či krajiny vždy prichádza nutne na úkor niekoho iného.
Lídri, ktorí budú brániť otvorené spoločnosti
Akokoľvek chybné, toto videnie sveta je v očiach mnohých potvrdzované ich každodennou skúsenosťou. Medzinárodný obchod, schumpeterovská kreatívna deštrukcia a technologický pokrok robia svet neskonale bohatším.
Za ostatné desaťročia sme videli historicky unikátny pokles chudoby v rozvojových krajinách v Ázii a Afrike. V celom svete tiež rastú výnosy z ľudského kapitálu – vzdelania, kreativity a schopnosti riešiť abstraktné problémy. Príjmy však už veľmi dlho nerastú pre ľudí v rutinných zamestnaniach, predovšetkým v bohatých krajinách, ktorých pracovné miesta možno o pár rokov už ani nebudú existovať.
Neoddiskutovateľne dobrou vecou je tiež migrácia -- známa štúdia ekonóma Michaela Clemensa ukázala, že odstránenie všetkých bariér pre pohyb pracovnej sily vo svete by zdvojnásobila globálne HDP. To však neznamená, že minuloročná utečenecká kríza nebola pre mnohých zdrojom obáv, či už o bezpečnosť, či vplyvy na sociálne služby a charakter európskych spoločností.
