Už niekoľko dní pred konkláve bolo zrejmé, že na predstave mať staršieho pápeža na akési prechodné obdobie by sa mohli kardináli-voliči najskôr zhodnúť. Kardinál Joseph Ratzinger, ktorý si za svoju neoblomnosť v otázkach náuky viery vyslúžil prezývky pancierový kardinál a Boží rotvajler, mohol v prvom kole počítať približne s päťdesiatimi hlasmi.
Niekoľko dní pred voľbami médiá opakovali starú rímsku múdrosť, podľa ktorej "kto vojde do konkláve ako pápež, vyjde z neho ako kardinál". S výnimkou dvoch predchádzajúcich pápežov však v novších dejinách táto veta neplatí. A neplatila ani teraz. Favorit sa stal víťazom.
Podobne ako pred predošlou voľbou, aj teraz sa médiá postarali o rozruch. V roku 1978 rozhovor s najvážnejším kandidátom, kardinálom Sirim, publikovaný na poslednú chvíľu v mimoriadnom vydaní Gazetty del Popolo, zvrátil všetky prognózy a tohto jednoznačného favorita vyradil z hry. Britský nedeľník Sunday Times však teraz hlavného favorita z hry nevyradil. Správu o Ratzingerovom povinnom členstve v mládežníckej nacistickej organizácii Hitlerjugend a v nemeckom vojsku síce načasoval s absolútnou presnosťou, no tento ťah jeho pozíciu neohrozil.
