FOTO - REUTERS
Šedivejúce duše
Konflikt. Necítim sa nepríjemne ani previnilo, že sa vo svojich románoch nevenujem izraelsko-palestínskemu konfliktu, keďže sa mu venujem v mnohých článkoch, venujem mu mnoho času a aj sa politicky angažujem. Jeden taliansky novinár chcel v mojom poslednom románe, ktorý je o žiarlivosti, silou-mocou vidieť metaforu konfliktu. Vynadal som mu: "Nechajte nám právo žiarliť. Aj Izraelčania sa môžu milovať, túžiť po sebe, neznášať sa. Neredukujte nás na novinový papier!"
Keď človek žije v zdevastovanej zóne, vyzerá to, že sa mu scvrkáva a šedivie aj duša. Keby sme si mali pripúšťať toto naše trápenie, najmä posledných štyroch rokov, čo žijeme uprostred hrôzy a nenávisti, už by nám nezostala energia na ľúbostné či rodinné príbehy. Tým, že celú svoju energiu premietame do konfrontácie s inými, riskujeme, že sa celí zmeníme na prázdne brnenie. Takže keď píšem, chcem hovoriť o ľudskej bytosti, ktorá je vo vnútri toho brnenia a o všetkých tých veciach, ktorých sme boli zbavení. Možnože v ďalšom románe túto hierarchiu vnútra a vonkajšku pozmením. Ale na to, aby sme spracovali ten zmätok, ktorý nás má už niekoľko rokov vo svojej moci, budeme potrebovať čas. Čelnému stretu s ním sa zatiaľ radšej vyhýbam. Diela, ktoré sú priamo venované konfliktu, môžu len zriedka mať uspokojivú literárnu hodnotu.
