Migračná téma odviala časy, keď stretnutia predsedov vlád V4 boli formálne obrady, na ktorých nedostatok reálnej „premiérskej“ agendy zahmlievali deklaráciami o nerozpustnosti V4 a najužšej spolupráci.
Včera letel Fico do Varšavy, kde sa ujíma predsedníctva Poľsko, na vlne dozvukov brexitu a otrasov v Turecku, kde Erdogan práve pochováva odkaz zakladateľa štátu.
Na rozdiel od minulosti dnes si vezú premiérskej látky plné batohy. A hoci premenu Visegrádu na regionálnu nátlakovú skupinu by sme videli (stokrát) radšej inde ako v migračnej otázke, ani to neuberá z nutnosti rokovaní a dohôd.
Ba dokonca ani pofidérny charakter režimov v Budapešti a Varšave. Aby sa totiž zo Slovenska dala položiť zmysluplná otázka, či je perspektívne paktovanie s Orbánom a Kaczynským, Ficova vláda by nesmela napredovať – hoci zjavne pomalšie – podobným (rovnakým?) SMERom.
