Udalosť týždňa I
K brexitu, migrácii a terorizmu chýbal Európe do šťastia už iba puč. (A ešte sú na ceste talianske banky.) Generáli ho však spackali do tej miery, že svet si kladie otázku, kto bol organizátorom. Rozbiť puč za štyri hodiny a potom za týždeň pozatvárať, respektíve suspendovať 60-tisíc príslušníkov elít – okrem uniforiem aj sudcovia, prokurátori, guvernéri, úradníci, dekani, učitelia – to smrdí spravodajskou predohrou.
Stokrát čitateľnejšie ako pozadie je zámer Erdogana využiť poprevratové čistky na rozšírenie prezidentských právomocí a zmenu podstaty štátu konsolidáciou islamského prvku v spoločnosti.
To sa Západu môže veľmi nepáčiť, ale to je tak všetko, čo môže, keďže Turecko je najstrategickejší člen NATO – samozrejme, okrem USA – so zásadným významom pre zadržiavanie hrozieb z východu a juhu. Vzťah s Putinom zlepšil Erdogan pár týždňov pred pučom a aj keby časové takmer prekrytie bolo náhodné – akože byť nemusí –, kritici v Európe by mali prestať s absurdnými otázkami, či Turecko s trestom smrti (akoby ho USA nemali) patrí do NATO.
No. Podobné hodnotové dilemy môžu legitímne nastoľovať iba politici a štáty, ktoré desaťročia nedecimovali (neodzbrojovali) svoje armády do tej miery, že bez kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Turecko základným pilierom, by sa agresii neubránili ani desať minút.
Ak v NATO bolo Portugalsko za Salazara, Grécko za vojenskej junty a samotné Turecko po troch pučoch (vydarenejších než tento), môže byť aj s Erdoganom. Teda, kým si to budú myslieť aj v Bielom dome.
Udalosť týždňa II
Nice.
Ako po Charlie Hebdo a Bataclane, vyhlásení o solidarite, súdržnosti a spoločnej „vojne proti terorizmu“ je opäť plná Európa. Politici by mali radšej priznať, že všetkých bláznov a fanatikov, ktorým raz skratuje v lebke, či majú potenciál skratovania, tajné služby nikdy nedostanú pod kontrolu.
Vrah z riviéry a jemu podobní, ktorých na samovraždu metódou hromadnej deštrukcie inšpiroval Islamský štát, respektíve islamizmus, zostanú trvalou bezpečnostnou hrozbou.
A je úplne jedno, či predtým osobne navštívili Aleppo, alebo Rakku, či odtiaľ dostali inštrukcie e-mailom, alebo – ako v tomto prípade – „sa radikalizovali rýchlo“ bez cudzieho vplyvu. No. Uvidíme, ktorá verzia platí na Afganca, ktorý vo vlaku v Bavorsku útočil sekerou a nožom a zranil dvadsať ľudí, kým ho polícia zastrelila. Na videu, ktoré po ňom v počítači zostalo, k IS, samozrejme, prihlásený bol.
Udalosť týždňa III
Pokemon Go.
