Autor je dopisovateľ Bloomberg View z Berlína
Neúspešný štátny prevrat proti tureckému prezidentovi Recepovi Erdoganovi v Rusku dychtivo sledovali – nielen preto, že Erdogan a jeho autoritárska dvojička, prezident Vladimir Putin, nedávno obnovili vzťahy po tom, čo Turecko v novembri minulého roka zostrelilo ruskú stíhačku, ale aj preto, že mnohí uvažovali, či by sa aj sám Putin nemohol stať terčom pokusu o prevrat a či by ho prežil.
„Sledujte na príklade Erdogana, aké to môže byť,“ tweetovala Xenia Sobčaková, ruská televízna hviezda a bývalá predstaviteľka antiputinovskej opozície.

Podobnosti
Projektovať turecké udalosti na Rusko je len prirodzené. Tak ako Erdogan, aj Putin zdôrazňuje konzervatívne, neeurópske hodnoty Rusov.
“Putin sa zrejme nemá veľmi čoho obávať od armády. Ruský prezident v posledných rokoch dramaticky zvýšil vojenské výdavky. Na rozdiel od Jeľcina si pestuje vrelý vzťah s generálmi, jeho minister obrany Sergej Šojgu je obľúbený u dôstojníkov a nedávne vojenské dobrodružstvá Ruska len pozdvihli morálku.
„
Rovnako ako Erdogan, aj on si upevňuje osobnú moc za dlhého vládnutia, ktoré sa neobmedzuje hranicami ústavného funkčného obdobia. Rovnako ako Erdogan, aj on sa snaží potláčať slobodu prejavu a zhromažďovania a zavádza tvrdé „protiteroristické“ zákony, ktoré sťažujú akúkoľvek opozíciu proti nemu.
A presne ako Erdogan, aj on útočí na neziskové organizácie ako na „zahraničných agentov“ pracujúcich proti jeho režimu.
Okrem toho je Rusko, rovnako ako Turecko, krajinou, kde sa vojenské a palácové prevraty konali len nedávno.
V roku 1991 sa konzervatívna sovietska elita jedným neúspešným pokusom chcela zbaviť prezidenta Michaila Gorbačova – čo sa nepodarilo, ale pomohol dosiahnuť zánik Sovietskeho zväzu.
V roku 1993 extrémne ľavicoví a nacionalistickí vzbúrenci takmer zvrhli prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý potlačil revoltu vojenskou silou, pričom ostreľoval tankami budovu parlamentu, pevnosť svojich oponentov.
V roku 1998 údajne generál Lev Rochlin, hrdina vojny v Čečensku, pripravoval vojenský prevrat proti Jeľcinovi, ale zabili ho, než sa sprisahanie mohlo uskutočniť. Z jeho vraždy usvedčili jeho manželku, čomu však ruskí nacionalisti neveria.
Na prelome rokov 2014 a 2015, po prudkom poklese cien ropy a prepadu rubľa krátko kolovali chýry, že Putin má možno problém „vnútri vlastnej suity“, ako to definoval bývalý ropný magnát Michail Chodorkovskij. Keď sa hospodárstvo stabilizovalo, chýry ustali.