PÍŠE JURAJ MESÍK

Ako zaostáva ruská veda

Ako je na tom naozaj Rusko – 1. diel voľného seriálu.

Ilustračné foto(Zdroj: TASR/AP)

Autor je občiansky aktivista

Väčšina ľudí chápe alebo aspoň tuší, že rozvoj vedy má pre budúcnosť krajín a civilizácie zásadný význam. Rovnako mnohí chápu, že bez moderných a úspešných univerzít je veda nemysliteľná.

Stav vedy a univerzít nám preto hovorí o perspektívach budúcnosti tej-ktorej krajiny skutočne veľa.

Hlučná menšina Slovákov i Čechov dnes čulo šíri ruskú propagandu a snaží sa vytvárať ilúziu, že Rusko môže byť alternatívou k Európe a Amerike. Pozrime sa preto na perspektívy Ruska a iných krajín cez porovnanie dnešného stavu vedy a univerzít v Rusku s vyspelým svetom.

Vedci šli na smrť

Prvé dve univerzity boli v Rusku založené až v polovici 18. storočia. V Európe bolo vyše 40 univerzít založených už pred rokom 1500 a kým univerzity dorazili do európskej periférie v Rusku, pribudli v Európe desiatky ďalších. V strednej Európe fungovali univerzity dlhé štyri storočia predtým, než sa prvá zjavila v Rusku: v Prahe od roku 1348, v Krakove od 1364, vo Viedni od 1365. 

Po Stalinovej smrti si vzdelaní ľudia v Rusku a v Rusmi okupovaných krajinách  vydýchli, ale na slobodné bádanie a vzdelávanie chýbala profesorom aj vedcom sloboda tlače a pohybu.

Bez univerzít a vzdelanosti Rusko nemohlo a do konca 18. storočia svetu ani nedalo žiadneho učenca formátu  Galilea, Kopernika, Newtona, da Vinciho, Keplera, Vesalia či Tycha de Brahe.

Prvý ruský vedec európskeho formátu - Lomonosov - sa zjavil až okolo polovice 18. storočia - po tom, čo absolvoval štúdium na akadémii v Kyjeve.

Modernizácia Ruska v 19. storočí situáciu zlepšila. Rusi ani dovtedy neboli geneticky menejcenní oproti iným národom, ich zaostávanie za Európou bolo podmienené geografiou a dejinami.

Na zahraničné univerzity to mali vždy oveľa ďalej ako Európania a ako už bolo povedané, vlastné univerzity až do polovice 18. storočia nemali. 

V ďalších obdobiach Rusko v dôsledku despotických režimov opakovane prichádzalo o vzdelanú časť obyvateľstva. Veľkú časť inteligencie stratilo Rusko po boľševickom prevrate v roku 1917, v občianskej vojne a vo veľkom hladomore, ktorý spôsobili nástup komunizmu a sucho v rokoch 1921 - 22. Veľká časť elity národa zahynula v bojoch s komunistami, desaťtisíce ďalších ušli pred smrťou na Západ. Z tých, čo sa rozhodli zostať, mnohí zahynuli neskôr pri  stalinskom hladomore začiatkom 30. rokov, vo vražedných orgiách KGB, v gulagoch aj na jatkách vojny proti Fínsku a druhej svetovej vojny.

Špičkového genetika Nikolaja Vavilovova napríklad zatkli v lete 1940 a odsúdili na smrť. Dobráci z KGB –  „alma mater“ podplukovníka Putina -  ho však nepopravili: zomrel vo väzení od hladu. 

Kým u genetikov to nebolo úplne jasné, aj Stalin chápal, že militarizmus vyžaduje nechať prežiť aspoň časť fyzikov a technikov. Vďaka tomu sa usmialo na ruské pomery šťastie napríklad na raketového konštruktéra Sergeja Koroleva. Ten bol zatknutý v roku 1938, vo väzení z neho kágebáci takmer vytĺkli dušu a dolámali mu čeľusť, ale nezabili ho, dostal „len“ desať rokov. Rok strávil v gulagu na Kolyme, ale  na rozdiel od pol milióna iných väzňov, ktorí tam nechali svoje kosti, Korolev tam nechal iba vymlátené zuby. Pred zimou 1939 ho stiahli do Moskvy, kde ho väznili v laboratóriu.

V roku 1946 ho Kremeľ poslal do obsadenej nemeckej raketovej továrne v Nordhausene: privezené nemecké technické zariadenie a okolo dvetisíc nemeckých raketových vedcov, inžinierov a ich rodinných príslušníkov umožnili vybudovať sovietsky raketový program, popri atómovej bombe najväčší vedecko-technický úspech v dejinách Ruska.

Po Stalinovej smrti si vzdelaní ľudia v Rusku a v Rusmi okupovaných krajinách  vydýchli, ale na slobodné bádanie a vzdelávanie chýbala profesorom aj vedcom sloboda tlače a pohybu. Z materiálnej a duchovnej biedy Ruska utekajú vzdelaní  ľudia dodnes.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  2. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  3. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  4. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  5. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  6. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  9. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  10. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  1. Študenti obhajovali návrhy na využitie Pisztoryho paláca
  2. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  3. Kúpte si nehnuteľnosť v 5* luxusnom rezorte v zálive Sistiana
  4. Odmeny za diplomové práce na Stavebnej fakulte STU v Bratislave
  5. Zmluva o nájme pre ambasádu USA neoprávnene zaradená do programu
  6. 4* projekt víl a apartmánov priamo na pobreží, Chorvátsko
  7. Slováci rozhodli o najlepšom!
  8. AAA Auto má nový úver pre živnostníkov
  9. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  10. Kúpeľňa - profesionálne informácie pri jej zhotovení
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 10 006
  2. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 4 946
  3. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 4 902
  4. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 796
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 695
  6. Neobvyklý objav, ktorý umožňuje zvládnuť angličtinu za 2 týždne 3 282
  7. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 3 235
  8. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 227
  9. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 3 199
  10. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá 2 557

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan vracia milióny, ktoré doňho investovali. Jeho šéf je spokojný

Bývalý nemecký cyklista Ralph Denk založil pred siedmimi rokmi amatérsky tím, teraz je medzi elitou. Aj vďaka Saganovi.

EKONOMIKA

Ako narastú platy vo Volkswagene a čo s obednou pauzou

Finálna dohoda je pri tretej tarifnej triede vyššia.

EKONOMIKA

Vážny podivne nakúpil pre Sociálnu poisťovňu ďalšie autá

Poisťovňa tvrdí, že nové autá musela nakúpiť.

ŠPORT

Šéfa cyklistického zväzu priebeh pretekov zaskočil

Boli to najlepšie majstrovstvá, tvrdí Peter Privara.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Nech štrajkuje Fico

Vo VW BA mzdy nestagnujú ani neklesajú, ale neustále rastú. Ide len o tempo tohto rastu, ktoré sa zamestnancom – všade, taký je svet a iný nebude – zdá vždy pomalé.

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Macron by mal vedieť, že nádej nemá zvuk fanfár

Nový francúzsky prezident má veľké ambície, ale tú jeho pesničku sme už niekde počuli.

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

S lákaním Slovákov z Británie je to ako so šibačkou

Bojíme sa, že prídu. A ešte viac sa obávame, že neprídu.

AUTORSKÁ STRANA TOMÁŠA PROkOPČÁKA

Bol som taký istý. Viem, aké to bolo voliť kotlebovcov alebo marxistov

Ak im nepomôžeme nájsť pozitívne vzory medzi sebou, nečudujme sa, že sa mladí obrátia ku kotlebovcom a bláznom.