SME
Streda, 23. október, 2019 | Meniny má Alojzia
PÍŠE JURAJ MESÍK

Ako zaostáva ruská veda

Ako je na tom naozaj Rusko – 1. diel voľného seriálu.

Ilustračné fotoIlustračné foto(Zdroj: TASR/AP)

Autor je občiansky aktivista

Väčšina ľudí chápe alebo aspoň tuší, že rozvoj vedy má pre budúcnosť krajín a civilizácie zásadný význam. Rovnako mnohí chápu, že bez moderných a úspešných univerzít je veda nemysliteľná.

Stav vedy a univerzít nám preto hovorí o perspektívach budúcnosti tej-ktorej krajiny skutočne veľa.

Hlučná menšina Slovákov i Čechov dnes čulo šíri ruskú propagandu a snaží sa vytvárať ilúziu, že Rusko môže byť alternatívou k Európe a Amerike. Pozrime sa preto na perspektívy Ruska a iných krajín cez porovnanie dnešného stavu vedy a univerzít v Rusku s vyspelým svetom.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vedci šli na smrť

Prvé dve univerzity boli v Rusku založené až v polovici 18. storočia. V Európe bolo vyše 40 univerzít založených už pred rokom 1500 a kým univerzity dorazili do európskej periférie v Rusku, pribudli v Európe desiatky ďalších. V strednej Európe fungovali univerzity dlhé štyri storočia predtým, než sa prvá zjavila v Rusku: v Prahe od roku 1348, v Krakove od 1364, vo Viedni od 1365. 

Po Stalinovej smrti si vzdelaní ľudia v Rusku a v Rusmi okupovaných krajinách  vydýchli, ale na slobodné bádanie a vzdelávanie chýbala profesorom aj vedcom sloboda tlače a pohybu.

Bez univerzít a vzdelanosti Rusko nemohlo a do konca 18. storočia svetu ani nedalo žiadneho učenca formátu  Galilea, Kopernika, Newtona, da Vinciho, Keplera, Vesalia či Tycha de Brahe.

Prvý ruský vedec európskeho formátu - Lomonosov - sa zjavil až okolo polovice 18. storočia - po tom, čo absolvoval štúdium na akadémii v Kyjeve.

Modernizácia Ruska v 19. storočí situáciu zlepšila. Rusi ani dovtedy neboli geneticky menejcenní oproti iným národom, ich zaostávanie za Európou bolo podmienené geografiou a dejinami.

Na zahraničné univerzity to mali vždy oveľa ďalej ako Európania a ako už bolo povedané, vlastné univerzity až do polovice 18. storočia nemali. 

V ďalších obdobiach Rusko v dôsledku despotických režimov opakovane prichádzalo o vzdelanú časť obyvateľstva. Veľkú časť inteligencie stratilo Rusko po boľševickom prevrate v roku 1917, v občianskej vojne a vo veľkom hladomore, ktorý spôsobili nástup komunizmu a sucho v rokoch 1921 - 22. Veľká časť elity národa zahynula v bojoch s komunistami, desaťtisíce ďalších ušli pred smrťou na Západ. Z tých, čo sa rozhodli zostať, mnohí zahynuli neskôr pri  stalinskom hladomore začiatkom 30. rokov, vo vražedných orgiách KGB, v gulagoch aj na jatkách vojny proti Fínsku a druhej svetovej vojny.

Špičkového genetika Nikolaja Vavilovova napríklad zatkli v lete 1940 a odsúdili na smrť. Dobráci z KGB –  „alma mater“ podplukovníka Putina -  ho však nepopravili: zomrel vo väzení od hladu. 

Kým u genetikov to nebolo úplne jasné, aj Stalin chápal, že militarizmus vyžaduje nechať prežiť aspoň časť fyzikov a technikov. Vďaka tomu sa usmialo na ruské pomery šťastie napríklad na raketového konštruktéra Sergeja Koroleva. Ten bol zatknutý v roku 1938, vo väzení z neho kágebáci takmer vytĺkli dušu a dolámali mu čeľusť, ale nezabili ho, dostal „len“ desať rokov. Rok strávil v gulagu na Kolyme, ale  na rozdiel od pol milióna iných väzňov, ktorí tam nechali svoje kosti, Korolev tam nechal iba vymlátené zuby. Pred zimou 1939 ho stiahli do Moskvy, kde ho väznili v laboratóriu.

V roku 1946 ho Kremeľ poslal do obsadenej nemeckej raketovej továrne v Nordhausene: privezené nemecké technické zariadenie a okolo dvetisíc nemeckých raketových vedcov, inžinierov a ich rodinných príslušníkov umožnili vybudovať sovietsky raketový program, popri atómovej bombe najväčší vedecko-technický úspech v dejinách Ruska.

Po Stalinovej smrti si vzdelaní ľudia v Rusku a v Rusmi okupovaných krajinách  vydýchli, ale na slobodné bádanie a vzdelávanie chýbala profesorom aj vedcom sloboda tlače a pohybu. Z materiálnej a duchovnej biedy Ruska utekajú vzdelaní  ľudia dodnes.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C48Y5 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M48Y5 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Komerčné priestory v Jarabinkách: Istí zákazníci = isté tržby
  2. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  3. Katarína pomáha ľuďom svojimi mydlami
  4. Rehabilitačná lekárka radí: Aj sedieť treba vedieť.
  5. Zabudni na prvoplánové kostýmy. Tu sa budeš skutočne báť
  6. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  7. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  8. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  9. Deti jedia málo ovocia a zeleniny. Multivitamíny ich nenahradia
  10. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  1. Komerčné priestory v Jarabinkách: Istí zákazníci = isté tržby
  2. Zabudni na prvoplánové kostýmy. Tu sa budeš skutočne báť
  3. Rehabilitačná lekárka radí: Aj sedieť treba vedieť.
  4. Zdravotné stoličky Adaptic sú v predaji tiež na Slovensku
  5. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  6. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  7. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  8. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  9. Deti jedia málo ovocia a zeleniny. Multivitamíny ich nenahradia
  10. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 17 845
  2. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 12 602
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 9 618
  4. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 8 897
  5. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 8 380
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 7 330
  7. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu 5 766
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 5 513
  9. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 5 492
  10. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 5 248

Téma: Víkend


Neprehliadnite tiež

Parlamentný maznák (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (kreslí Hej,ty! - Györe).

Stĺpček Petra Schutza

To, že SDKÚ bránila Bubeníkovú, je ďalší kamienok do obrazu skazenosti strany

Správanie Mikloša nie je vierohodné.

Peter Schutz
AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Uzbecká gymnastka prekračuje zemepisné aj vekové hranice

44-ročná Oxana zachránila syna a chystá sa na ôsmu olympiádu.

Uzbecká gymnastka Oxana Čusovitina.
Komentár Petra Schutza

Ramadán na prieskumy je ďalší koaličný idiotizmus

„Návrh“ je pozoruhodný ako zatiaľ najočividnejšia dokumentácia ovládnutia myslí konšpiračnou optikou.

Peter Schutz.