SME
Pondelok, 19. apríl, 2021 | Meniny má JelaKrížovkyKrížovky
PÍŠE JURAJ MESÍK

Ako zaostáva ruská veda

Ako je na tom naozaj Rusko – 1. diel voľného seriálu.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: TASR/AP)

Autor je občiansky aktivista

Väčšina ľudí chápe alebo aspoň tuší, že rozvoj vedy má pre budúcnosť krajín a civilizácie zásadný význam. Rovnako mnohí chápu, že bez moderných a úspešných univerzít je veda nemysliteľná.

Stav vedy a univerzít nám preto hovorí o perspektívach budúcnosti tej-ktorej krajiny skutočne veľa.

Hlučná menšina Slovákov i Čechov dnes čulo šíri ruskú propagandu a snaží sa vytvárať ilúziu, že Rusko môže byť alternatívou k Európe a Amerike. Pozrime sa preto na perspektívy Ruska a iných krajín cez porovnanie dnešného stavu vedy a univerzít v Rusku s vyspelým svetom.

SkryťVypnúť reklamu

Vedci šli na smrť

Prvé dve univerzity boli v Rusku založené až v polovici 18. storočia. V Európe bolo vyše 40 univerzít založených už pred rokom 1500 a kým univerzity dorazili do európskej periférie v Rusku, pribudli v Európe desiatky ďalších. V strednej Európe fungovali univerzity dlhé štyri storočia predtým, než sa prvá zjavila v Rusku: v Prahe od roku 1348, v Krakove od 1364, vo Viedni od 1365. 

Po Stalinovej smrti si vzdelaní ľudia v Rusku a v Rusmi okupovaných krajinách  vydýchli, ale na slobodné bádanie a vzdelávanie chýbala profesorom aj vedcom sloboda tlače a pohybu.

Bez univerzít a vzdelanosti Rusko nemohlo a do konca 18. storočia svetu ani nedalo žiadneho učenca formátu  Galilea, Kopernika, Newtona, da Vinciho, Keplera, Vesalia či Tycha de Brahe.

Prvý ruský vedec európskeho formátu - Lomonosov - sa zjavil až okolo polovice 18. storočia - po tom, čo absolvoval štúdium na akadémii v Kyjeve.

Modernizácia Ruska v 19. storočí situáciu zlepšila. Rusi ani dovtedy neboli geneticky menejcenní oproti iným národom, ich zaostávanie za Európou bolo podmienené geografiou a dejinami.

SkryťVypnúť reklamu

Na zahraničné univerzity to mali vždy oveľa ďalej ako Európania a ako už bolo povedané, vlastné univerzity až do polovice 18. storočia nemali. 

V ďalších obdobiach Rusko v dôsledku despotických režimov opakovane prichádzalo o vzdelanú časť obyvateľstva. Veľkú časť inteligencie stratilo Rusko po boľševickom prevrate v roku 1917, v občianskej vojne a vo veľkom hladomore, ktorý spôsobili nástup komunizmu a sucho v rokoch 1921 - 22. Veľká časť elity národa zahynula v bojoch s komunistami, desaťtisíce ďalších ušli pred smrťou na Západ. Z tých, čo sa rozhodli zostať, mnohí zahynuli neskôr pri  stalinskom hladomore začiatkom 30. rokov, vo vražedných orgiách KGB, v gulagoch aj na jatkách vojny proti Fínsku a druhej svetovej vojny.

Špičkového genetika Nikolaja Vavilovova napríklad zatkli v lete 1940 a odsúdili na smrť. Dobráci z KGB –  „alma mater“ podplukovníka Putina -  ho však nepopravili: zomrel vo väzení od hladu. 

SkryťVypnúť reklamu

Kým u genetikov to nebolo úplne jasné, aj Stalin chápal, že militarizmus vyžaduje nechať prežiť aspoň časť fyzikov a technikov. Vďaka tomu sa usmialo na ruské pomery šťastie napríklad na raketového konštruktéra Sergeja Koroleva. Ten bol zatknutý v roku 1938, vo väzení z neho kágebáci takmer vytĺkli dušu a dolámali mu čeľusť, ale nezabili ho, dostal „len“ desať rokov. Rok strávil v gulagu na Kolyme, ale  na rozdiel od pol milióna iných väzňov, ktorí tam nechali svoje kosti, Korolev tam nechal iba vymlátené zuby. Pred zimou 1939 ho stiahli do Moskvy, kde ho väznili v laboratóriu.

V roku 1946 ho Kremeľ poslal do obsadenej nemeckej raketovej továrne v Nordhausene: privezené nemecké technické zariadenie a okolo dvetisíc nemeckých raketových vedcov, inžinierov a ich rodinných príslušníkov umožnili vybudovať sovietsky raketový program, popri atómovej bombe najväčší vedecko-technický úspech v dejinách Ruska.

SkryťVypnúť reklamu

Po Stalinovej smrti si vzdelaní ľudia v Rusku a v Rusmi okupovaných krajinách  vydýchli, ale na slobodné bádanie a vzdelávanie chýbala profesorom aj vedcom sloboda tlače a pohybu. Z materiálnej a duchovnej biedy Ruska utekajú vzdelaní  ľudia dodnes.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C48Y5 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M48Y5 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  2. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  3. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  4. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  5. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  6. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  7. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  8. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  9. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  1. Obnoviteľné zdroje energie na FVT
  2. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  3. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  4. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  5. Firmy požadujú väčšiu flexibilitu
  6. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  7. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  8. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  9. AURES Holdings sa vydáva na západ
  10. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 44 781
  2. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 20 468
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 450
  4. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 9 154
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 9 004
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 687
  7. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 7 978
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 854
  9. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 704
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 6 952
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Smer sa o zmenu pokúšal cez pozmeňujúci návrh aj s amnestiou.

15. apr

Sputnik má Orbán na propagandu.

9 h
Ilustračné foto.

Vláda v piatok prijala uznesenie k zákazu vychádzania.

16. apr

Neprehliadnite tiež

Karikatúra denníka SME (Sliacky).

10 h
Zuzana Kepplová.

Ruská diplomacia vidí len Američanov.

15 h
Ben Cunningham.

Darmo sa spoločnosť upína k vede, ľudia naďalej veria nezmyslom.

15 h
Zuzana Kepplová.

Vybrať sa s nákupným vozíkom do Ruska, akoby nebolo žiadne včera ani zajtra, sa nedá.

16 h