SME
Streda, 8. december, 2021 | Meniny má MarínaKrížovkyKrížovky

Ako zaostáva ruská veda

Ako je na tom naozaj Rusko – 1. diel voľného seriálu.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: TASR/AP)

Autor je občiansky aktivista

Väčšina ľudí chápe alebo aspoň tuší, že rozvoj vedy má pre budúcnosť krajín a civilizácie zásadný význam. Rovnako mnohí chápu, že bez moderných a úspešných univerzít je veda nemysliteľná.

Stav vedy a univerzít nám preto hovorí o perspektívach budúcnosti tej-ktorej krajiny skutočne veľa.

Hlučná menšina Slovákov i Čechov dnes čulo šíri ruskú propagandu a snaží sa vytvárať ilúziu, že Rusko môže byť alternatívou k Európe a Amerike. Pozrime sa preto na perspektívy Ruska a iných krajín cez porovnanie dnešného stavu vedy a univerzít v Rusku s vyspelým svetom.

SkryťVypnúť reklamu

Vedci šli na smrť

Prvé dve univerzity boli v Rusku založené až v polovici 18. storočia. V Európe bolo vyše 40 univerzít založených už pred rokom 1500 a kým univerzity dorazili do európskej periférie v Rusku, pribudli v Európe desiatky ďalších. V strednej Európe fungovali univerzity dlhé štyri storočia predtým, než sa prvá zjavila v Rusku: v Prahe od roku 1348, v Krakove od 1364, vo Viedni od 1365. 

Po Stalinovej smrti si vzdelaní ľudia v Rusku a v Rusmi okupovaných krajinách  vydýchli, ale na slobodné bádanie a vzdelávanie chýbala profesorom aj vedcom sloboda tlače a pohybu.

Bez univerzít a vzdelanosti Rusko nemohlo a do konca 18. storočia svetu ani nedalo žiadneho učenca formátu  Galilea, Kopernika, Newtona, da Vinciho, Keplera, Vesalia či Tycha de Brahe.

Prvý ruský vedec európskeho formátu - Lomonosov - sa zjavil až okolo polovice 18. storočia - po tom, čo absolvoval štúdium na akadémii v Kyjeve.

Modernizácia Ruska v 19. storočí situáciu zlepšila. Rusi ani dovtedy neboli geneticky menejcenní oproti iným národom, ich zaostávanie za Európou bolo podmienené geografiou a dejinami.

SkryťVypnúť reklamu

Na zahraničné univerzity to mali vždy oveľa ďalej ako Európania a ako už bolo povedané, vlastné univerzity až do polovice 18. storočia nemali. 

V ďalších obdobiach Rusko v dôsledku despotických režimov opakovane prichádzalo o vzdelanú časť obyvateľstva. Veľkú časť inteligencie stratilo Rusko po boľševickom prevrate v roku 1917, v občianskej vojne a vo veľkom hladomore, ktorý spôsobili nástup komunizmu a sucho v rokoch 1921 - 22. Veľká časť elity národa zahynula v bojoch s komunistami, desaťtisíce ďalších ušli pred smrťou na Západ. Z tých, čo sa rozhodli zostať, mnohí zahynuli neskôr pri  stalinskom hladomore začiatkom 30. rokov, vo vražedných orgiách KGB, v gulagoch aj na jatkách vojny proti Fínsku a druhej svetovej vojny.

Špičkového genetika Nikolaja Vavilovova napríklad zatkli v lete 1940 a odsúdili na smrť. Dobráci z KGB –  „alma mater“ podplukovníka Putina -  ho však nepopravili: zomrel vo väzení od hladu. 

SkryťVypnúť reklamu

Kým u genetikov to nebolo úplne jasné, aj Stalin chápal, že militarizmus vyžaduje nechať prežiť aspoň časť fyzikov a technikov. Vďaka tomu sa usmialo na ruské pomery šťastie napríklad na raketového konštruktéra Sergeja Koroleva. Ten bol zatknutý v roku 1938, vo väzení z neho kágebáci takmer vytĺkli dušu a dolámali mu čeľusť, ale nezabili ho, dostal „len“ desať rokov. Rok strávil v gulagu na Kolyme, ale  na rozdiel od pol milióna iných väzňov, ktorí tam nechali svoje kosti, Korolev tam nechal iba vymlátené zuby. Pred zimou 1939 ho stiahli do Moskvy, kde ho väznili v laboratóriu.

V roku 1946 ho Kremeľ poslal do obsadenej nemeckej raketovej továrne v Nordhausene: privezené nemecké technické zariadenie a okolo dvetisíc nemeckých raketových vedcov, inžinierov a ich rodinných príslušníkov umožnili vybudovať sovietsky raketový program, popri atómovej bombe najväčší vedecko-technický úspech v dejinách Ruska.

SkryťVypnúť reklamu

Po Stalinovej smrti si vzdelaní ľudia v Rusku a v Rusmi okupovaných krajinách  vydýchli, ale na slobodné bádanie a vzdelávanie chýbala profesorom aj vedcom sloboda tlače a pohybu. Z materiálnej a duchovnej biedy Ruska utekajú vzdelaní  ľudia dodnes.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa obliekať štýlovo a zároveň udržateľne?
  2. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes?
  3. Hľadáte dom alebo byt v Bratislave? Vyberajte lokalitu s potenciálom
  4. Konope lieči veľa chorôb. Nebojte sa ho, dbajte však na kvalitu
  5. PPA CONTROLL: Zamestnanecká privatizácia štartom úspešnej éry
  6. V Mecome sa nosili rúška už dávno pred Covidom
  7. Domáci pomocníci, ktorí skvalitnia život a dbajú o vaše zdravie
  8. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu
  9. PUR pena či minerálna vlna: ktorou zatepliť šikmú strechu?
  10. Slávnostné vianočné outfity pre celú rodinu
  1. Slávnostné vianočné outfity pre celú rodinu
  2. Nový cestovný železničný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  3. Hľadáte dom alebo byt v Bratislave?
  4. Kvalitná divina na pár klikov. LESY SR spúšťajú e-shop
  5. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  6. METROPOLIS bude postavený podľa japonského know-how
  7. Rekonštrukcia prsníka po chirurgickej liečbe
  8. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  9. PPA CONTROLL: Zamestnanecká privatizácia štartom úspešnej éry
  10. Nadácia Orange s neziskovakmi pomôže na Vianoce ľuďom v núdzi
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 18 946
  2. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 12 904
  3. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 5 388
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 5 339
  5. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 4 917
  6. Kto sú páni slovenskej zimy? Niektorí z nich sa ukrývajú 4 274
  7. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 3 118
  8. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 2 730
  9. Konope lieči veľa chorôb. Nebojte sa ho, dbajte však na kvalitu 2 548
  10. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 2 166
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Eduard Heger, minister financií Igor Matovič a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Lengvarský do mesiaca preverí ako zaviesť povinné očkovanie.


10 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Ako zvládajú obchody a obchodníci pandémiu.


a 2 ďalší 6 h

Neprehliadnite tiež

Zinedine Zidane.

Prečo nevyšiel zápas Francúzska s Alžírskom a čo to má spoločné s prezidentskými voľbami.


11 h
Peter Schutz.

Tretia vlna nás počká aj v novom roku.


12 h
Eurokomisárka pre rovnosť Helena Dalliová.

Nenápadná komisárka zaujala talianskych politikov aj európske médiá.


12 h

Karikatúra denníka SME (Vico).


12 h

Blogy SME

  1. Anna Milanová: Fantazijné kvety vo váze... 2021
  2. Ján Marton: Jedna postkomunistická poľnohospodárska vízia ako doraziť vidiek.
  3. Pavol Koprda: Zas to dopadlo tak, že deti sú doma. Pripravili sme online súťaž, ktorá deťom ukáže krásu matematiky!
  4. Zuzanna Zittová: Zomrel nezničiteľný
  5. Adriana Boysová: Som out
  6. Marcel Škvarka: Útoky na novinárov - Robert Fico
  7. Dušan Koniar: Zákon 255/1946 zvýhodňoval vybranú skupinu
  8. Martin Pilnik: Povinné očkovanie? Fakt? Ak jedným prikážete, iným musíte očkovanie zakázať
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 11 624
  2. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 5 016
  3. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 117
  4. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 989
  5. Vanda Tuchyňová: "Spod zadku“ nám berú vlastné pozemky, rozoberajú majetok Žiliny a mesto sa len prizerá ! 3 809
  6. Věra Tepličková: Je Igor nenormálny, alebo si iba vychutnávame dôsledky rozhodnutí primitívneho národa? 3 583
  7. Pavol Ondreáš: Vypneme Európu 2 772
  8. Věra Tepličková: Kapitán je späť. Rozdal úlohy, funkcie a je pripravený 2 699
  1. Pavol Koprda: Zas to dopadlo tak, že deti sú doma. Pripravili sme online súťaž, ktorá deťom ukáže krásu matematiky!
  2. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  3. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  6. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  7. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
Skryť Zatvoriť reklamu