PÍŠE JURAJ MESÍK

Ako zaostáva ruská veda

Ako je na tom naozaj Rusko – 1. diel voľného seriálu.

Ilustračné foto(Zdroj: TASR/AP)

Autor je občiansky aktivista

Väčšina ľudí chápe alebo aspoň tuší, že rozvoj vedy má pre budúcnosť krajín a civilizácie zásadný význam. Rovnako mnohí chápu, že bez moderných a úspešných univerzít je veda nemysliteľná.

Stav vedy a univerzít nám preto hovorí o perspektívach budúcnosti tej-ktorej krajiny skutočne veľa.

Hlučná menšina Slovákov i Čechov dnes čulo šíri ruskú propagandu a snaží sa vytvárať ilúziu, že Rusko môže byť alternatívou k Európe a Amerike. Pozrime sa preto na perspektívy Ruska a iných krajín cez porovnanie dnešného stavu vedy a univerzít v Rusku s vyspelým svetom.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vedci šli na smrť

Prvé dve univerzity boli v Rusku založené až v polovici 18. storočia. V Európe bolo vyše 40 univerzít založených už pred rokom 1500 a kým univerzity dorazili do európskej periférie v Rusku, pribudli v Európe desiatky ďalších. V strednej Európe fungovali univerzity dlhé štyri storočia predtým, než sa prvá zjavila v Rusku: v Prahe od roku 1348, v Krakove od 1364, vo Viedni od 1365. 

Po Stalinovej smrti si vzdelaní ľudia v Rusku a v Rusmi okupovaných krajinách  vydýchli, ale na slobodné bádanie a vzdelávanie chýbala profesorom aj vedcom sloboda tlače a pohybu.

Bez univerzít a vzdelanosti Rusko nemohlo a do konca 18. storočia svetu ani nedalo žiadneho učenca formátu  Galilea, Kopernika, Newtona, da Vinciho, Keplera, Vesalia či Tycha de Brahe.

Prvý ruský vedec európskeho formátu - Lomonosov - sa zjavil až okolo polovice 18. storočia - po tom, čo absolvoval štúdium na akadémii v Kyjeve.

Modernizácia Ruska v 19. storočí situáciu zlepšila. Rusi ani dovtedy neboli geneticky menejcenní oproti iným národom, ich zaostávanie za Európou bolo podmienené geografiou a dejinami.

Na zahraničné univerzity to mali vždy oveľa ďalej ako Európania a ako už bolo povedané, vlastné univerzity až do polovice 18. storočia nemali. 

V ďalších obdobiach Rusko v dôsledku despotických režimov opakovane prichádzalo o vzdelanú časť obyvateľstva. Veľkú časť inteligencie stratilo Rusko po boľševickom prevrate v roku 1917, v občianskej vojne a vo veľkom hladomore, ktorý spôsobili nástup komunizmu a sucho v rokoch 1921 - 22. Veľká časť elity národa zahynula v bojoch s komunistami, desaťtisíce ďalších ušli pred smrťou na Západ. Z tých, čo sa rozhodli zostať, mnohí zahynuli neskôr pri  stalinskom hladomore začiatkom 30. rokov, vo vražedných orgiách KGB, v gulagoch aj na jatkách vojny proti Fínsku a druhej svetovej vojny.

Špičkového genetika Nikolaja Vavilovova napríklad zatkli v lete 1940 a odsúdili na smrť. Dobráci z KGB –  „alma mater“ podplukovníka Putina -  ho však nepopravili: zomrel vo väzení od hladu. 

Kým u genetikov to nebolo úplne jasné, aj Stalin chápal, že militarizmus vyžaduje nechať prežiť aspoň časť fyzikov a technikov. Vďaka tomu sa usmialo na ruské pomery šťastie napríklad na raketového konštruktéra Sergeja Koroleva. Ten bol zatknutý v roku 1938, vo väzení z neho kágebáci takmer vytĺkli dušu a dolámali mu čeľusť, ale nezabili ho, dostal „len“ desať rokov. Rok strávil v gulagu na Kolyme, ale  na rozdiel od pol milióna iných väzňov, ktorí tam nechali svoje kosti, Korolev tam nechal iba vymlátené zuby. Pred zimou 1939 ho stiahli do Moskvy, kde ho väznili v laboratóriu.

V roku 1946 ho Kremeľ poslal do obsadenej nemeckej raketovej továrne v Nordhausene: privezené nemecké technické zariadenie a okolo dvetisíc nemeckých raketových vedcov, inžinierov a ich rodinných príslušníkov umožnili vybudovať sovietsky raketový program, popri atómovej bombe najväčší vedecko-technický úspech v dejinách Ruska.

Po Stalinovej smrti si vzdelaní ľudia v Rusku a v Rusmi okupovaných krajinách  vydýchli, ale na slobodné bádanie a vzdelávanie chýbala profesorom aj vedcom sloboda tlače a pohybu. Z materiálnej a duchovnej biedy Ruska utekajú vzdelaní  ľudia dodnes.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48Y5 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48Y5 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tri pravidlá, na ktoré inovatívne firmy nikdy nezabúdajú
  2. Aj staršie životné poistenie môže mať nové výhody
  3. 7 miest, kde ešte stále môžete zažiť cisárske Rakúsko
  4. Nukleárna magnetická rezonančná liečba znova v Košiciach
  5. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike
  6. Ružička Csekes je už po šiesty krát Právnickou firmou roka
  7. Nový rekord SME.sk: Za 2 roky takmer 2-krát viac predplatiteľov
  8. Zákazníkom sme vďaka našim službám ušetrili viac ako milión eur
  9. Plánujete zmeniť lekára? Na toto sa potrebujete pripraviť
  10. Zelené Grunty pripravujú nové byty do predaja
  1. Aj staršie životné poistenie môže mať nové výhody
  2. 7 miest, kde ešte stále môžete zažiť cisárske Rakúsko
  3. Poistenie.sk v novom a lepšom šate
  4. Nukleárna magnetická rezonančná liečba znova v Košiciach
  5. Navštívte OMV na bratislavskom Autosalóne
  6. Za katastrofálny stav chodníkov je zodpovedný starosta Števčík
  7. BILLA štartuje spoluprácu s lyžiarmi Žampovcami
  8. Bieloruský veľvyslanec sa stretol s rektorom SPU v Nitre
  9. Navštívte OMV na bratislavskom Autosalóne
  10. Ružička Csekes je už po šiesty krát Právnickou firmou roka
  1. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike 17 583
  2. Plánujete zmeniť lekára? Na toto sa potrebujete pripraviť 16 328
  3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 15 959
  4. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 14 047
  5. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk? 11 431
  6. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 7 439
  7. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi 6 043
  8. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 5 125
  9. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“! 4 104
  10. Nový rekord SME.sk: Za 2 roky takmer 2-krát viac predplatiteľov 3 604

Téma: Otrava Sergeja Skripaľa


Článok je zaradený aj do ďalších tém Výchova, Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Sakovú vytiahol na ministerstvo bývalý manžel, Kaliňákov kamarát

K aktivitám nádejnej ministerky vnútra sa Alexander Sako nevyjadruje. Sám je v niekoľkých verejných funkciách.

DOMOV

Dobré ráno: Fico s Kaliňákom sa vysmiali protestom aj prezidentovi

Saková je Kaliňákov, teda náš človek.

KOMENTÁRE

Saková je ďalší výkrik zúfalstva

Čím skôr však bude Saková vo funkcii, tým skôr bude môcť vláda žať politické plody svojho rozhodnutia.

SVET

Telo novinárky rozštvrtil, ako vrah sa necíti. Dána odsúdia

Amatérsky vynálezca môže v ostro sledovanom procese dostať doživotie.

Neprehliadnite tiež

Kandidáti (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

Stĺpček šéfredaktorky

Saková zdedila postupy, ako chrániť našich ľudí

Odborníci, ktorí nedokážu fungovať spôsobom „ty všetko pre stranu a strana niečo pre teba“, nemajú veľký potenciál smeráckeho kariérneho rastu.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Zachráňte Komančov Kaukazu!

Gruzínske Tušsko bolo donedávna zabudnuté bohom aj ľuďmi a niektorí si myslia, že by to tak malo zostať.

Komentár Zuzany Kepplovej

Gender je no-go zóna. To vážne?

Ako sa od Kuffu a Chromíka vrátiť k hodnotovej debate, ktorá akosi má význam?

komentár petra tkačenka

Saková je ďalší výkrik zúfalstva

Čím skôr však bude Saková vo funkcii, tým skôr bude môcť vláda žať politické plody svojho rozhodnutia.