PÍŠE JURAJ MESÍK

Ako zaostáva ruská veda

Ako je na tom naozaj Rusko – 1. diel voľného seriálu.

Ilustračné foto(Zdroj: TASR/AP)

Autor je občiansky aktivista

Väčšina ľudí chápe alebo aspoň tuší, že rozvoj vedy má pre budúcnosť krajín a civilizácie zásadný význam. Rovnako mnohí chápu, že bez moderných a úspešných univerzít je veda nemysliteľná.

Stav vedy a univerzít nám preto hovorí o perspektívach budúcnosti tej-ktorej krajiny skutočne veľa.

Hlučná menšina Slovákov i Čechov dnes čulo šíri ruskú propagandu a snaží sa vytvárať ilúziu, že Rusko môže byť alternatívou k Európe a Amerike. Pozrime sa preto na perspektívy Ruska a iných krajín cez porovnanie dnešného stavu vedy a univerzít v Rusku s vyspelým svetom.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vedci šli na smrť

Prvé dve univerzity boli v Rusku založené až v polovici 18. storočia. V Európe bolo vyše 40 univerzít založených už pred rokom 1500 a kým univerzity dorazili do európskej periférie v Rusku, pribudli v Európe desiatky ďalších. V strednej Európe fungovali univerzity dlhé štyri storočia predtým, než sa prvá zjavila v Rusku: v Prahe od roku 1348, v Krakove od 1364, vo Viedni od 1365. 

Po Stalinovej smrti si vzdelaní ľudia v Rusku a v Rusmi okupovaných krajinách  vydýchli, ale na slobodné bádanie a vzdelávanie chýbala profesorom aj vedcom sloboda tlače a pohybu.

Bez univerzít a vzdelanosti Rusko nemohlo a do konca 18. storočia svetu ani nedalo žiadneho učenca formátu  Galilea, Kopernika, Newtona, da Vinciho, Keplera, Vesalia či Tycha de Brahe.

Prvý ruský vedec európskeho formátu - Lomonosov - sa zjavil až okolo polovice 18. storočia - po tom, čo absolvoval štúdium na akadémii v Kyjeve.

Modernizácia Ruska v 19. storočí situáciu zlepšila. Rusi ani dovtedy neboli geneticky menejcenní oproti iným národom, ich zaostávanie za Európou bolo podmienené geografiou a dejinami.

Na zahraničné univerzity to mali vždy oveľa ďalej ako Európania a ako už bolo povedané, vlastné univerzity až do polovice 18. storočia nemali. 

V ďalších obdobiach Rusko v dôsledku despotických režimov opakovane prichádzalo o vzdelanú časť obyvateľstva. Veľkú časť inteligencie stratilo Rusko po boľševickom prevrate v roku 1917, v občianskej vojne a vo veľkom hladomore, ktorý spôsobili nástup komunizmu a sucho v rokoch 1921 - 22. Veľká časť elity národa zahynula v bojoch s komunistami, desaťtisíce ďalších ušli pred smrťou na Západ. Z tých, čo sa rozhodli zostať, mnohí zahynuli neskôr pri  stalinskom hladomore začiatkom 30. rokov, vo vražedných orgiách KGB, v gulagoch aj na jatkách vojny proti Fínsku a druhej svetovej vojny.

Špičkového genetika Nikolaja Vavilovova napríklad zatkli v lete 1940 a odsúdili na smrť. Dobráci z KGB –  „alma mater“ podplukovníka Putina -  ho však nepopravili: zomrel vo väzení od hladu. 

Kým u genetikov to nebolo úplne jasné, aj Stalin chápal, že militarizmus vyžaduje nechať prežiť aspoň časť fyzikov a technikov. Vďaka tomu sa usmialo na ruské pomery šťastie napríklad na raketového konštruktéra Sergeja Koroleva. Ten bol zatknutý v roku 1938, vo väzení z neho kágebáci takmer vytĺkli dušu a dolámali mu čeľusť, ale nezabili ho, dostal „len“ desať rokov. Rok strávil v gulagu na Kolyme, ale  na rozdiel od pol milióna iných väzňov, ktorí tam nechali svoje kosti, Korolev tam nechal iba vymlátené zuby. Pred zimou 1939 ho stiahli do Moskvy, kde ho väznili v laboratóriu.

V roku 1946 ho Kremeľ poslal do obsadenej nemeckej raketovej továrne v Nordhausene: privezené nemecké technické zariadenie a okolo dvetisíc nemeckých raketových vedcov, inžinierov a ich rodinných príslušníkov umožnili vybudovať sovietsky raketový program, popri atómovej bombe najväčší vedecko-technický úspech v dejinách Ruska.

Po Stalinovej smrti si vzdelaní ľudia v Rusku a v Rusmi okupovaných krajinách  vydýchli, ale na slobodné bádanie a vzdelávanie chýbala profesorom aj vedcom sloboda tlače a pohybu. Z materiálnej a duchovnej biedy Ruska utekajú vzdelaní  ľudia dodnes.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48Y5 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48Y5 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  3. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  8. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  2. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  3. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  4. Kreditná karta – áno alebo nie
  5. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  6. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  8. Uncovering Artificial Intelligence in Slovakia
  9. Digitalizácia dokumentov firmám ušetrí nielen peniaze
  10. Intenzívne sa rozvíjajúca spolupráca s čínskymi univerzitami
  1. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 28 101
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 23 517
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 18 087
  4. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 17 396
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 11 932
  6. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 6 497
  7. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 6 009
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 5 183
  9. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 5 170
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 3 057

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Aktivitou v parlamente nesrší, politickú budúcnosť má Kaliňák už spečatenú

V Smere je stále veľmi silný, hovorí o Robertovi Kaliňákovi politológ.

DOMOV

Minúta po minúte: Farmári chceli Pellegriniho, prijal ich prezident Kiska

Prijali aj ponuku ministerky Matečnej, chcú ísť ale všetci.

DOMOV

Traktory v Bratislave. V hlavnom meste protestujú farmári

Traktory sú už zaparkované pred prezidentským palácom.

Komentár Zuzany Kepplovej

Ani farmári, ani učitelia nie sú len malá hlučná skupinka

Protestujúci sa učia jeden od druhého. No a čo?

Neprehliadnite tiež

Komentár Zuzany Kepplovej

Ani farmári, ani učitelia nie sú len malá hlučná skupinka

Protestujúci sa učia jeden od druhého. No a čo?

Píše Jaroslav Naď

Výber supersonikov podľa SNS

Síce netransparentne, ale aspoň na smiech.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Čo pred desiatimi rokmi chápal každý, dnes vie aj Žiga

Zmrazenie novej atómky v Jaslovských Bohuniciach je dobrá správa.

Komentár Zuzany Kepplovej

Povedzte, ste za alebo proti migrantom?

Prestaňme k politikom prikladať migrantomer.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

SNS je priekopník princípu hodnoty za peniaze

Už Mečiar o Slotovi povedal, že jeho hrdosť sa končí v Slovenskej poisťovni.