Ivan Dérer, Antifierlinger II, Politické pamäti 1914 - 1938, vydalo občianske združenie Communio Minerva vo vydavateľstve Faber 2016
Špecialisti na prepis dejín si „zaslúžia“ oponentov. A nejde len o nutnú reakciu na bludy. Antifierlinger, spis Ivana Dérera, je príkladom šťastnej situácie, keď polemika prináša aj nové podnety a neznamená prostú deštrukciu.
Majster oportunizmu
Predstavme si aktérov. Najprv o negatívnom hrdinovi. Zdeněk Fierlinger sa stal vážnou politickou postavou, keď v apríli 1945 prevzal exilový úrad československého ministerského predsedu. Zostal ním aj po návrate domov až do roku 1946.
Viedol socialistov rovno do náručia komunistickej strany a po prevrate v roku 1948 sa postaral o ich zlúčenie s KSČ. Za odmenu dostal miesto v ústrednom výbore strany.
Na jeho predvojnové politické (a iné) pôsobenie sa rýchlo zabudlo. Počas prvej svetovej patril k legionárom. Pôsobil v diplomatických službách mladej republiky. Bol priateľom a blízkym spolupracovníkom Edvarda Beneša.
Medzi historikmi prevláda názor, že v tridsiatych rokoch sa stal agentom NKVD. Počas moskovského pôsobenia sa výrazne zblížil s Klementom Gottwaldom.
V nadpise úvodnej kapitoly Dérerovho spisu je celá táto anabáza charakterizovaná stručne a výstižne: Fierlingerovo prevrátenie a prečo sa tak stalo. Hoci pôvodne sledoval masarykovskú politiku a dal sa do jej služieb, v spise Zrada československé buržoasie a jejich spojenců radikálne otočil.
