Rusko má hanbu, akú si nestrihol v modernej histórii nijaký národ. V dopingových aférach atlétov a Soči vystupuje ruský štát ako zločinecká organizácia, ktorá v honbe za svetovou slávou a uznaním porušuje všetky zákony, podvádza a ohrozuje zdravie vlastných občanov.
Podstatou tej hanby je, že celý svet vidí, ako hlboko dokázali klesnúť, aby navonok zlepšili imidž štátu a dovnútra rozjasnili takmer sovietsku prítomnosť.
Z uznania a obdivu, ktoré od sveta očakávali, zostali iba emócie rozhorčenia, pohŕdania a údivu, až aké komplexy a frustrácie musia Rusov trápiť, ak boli schopní na štátnej úrovni organizovať nečestné výhody pre svojich, len aby vynikli (vyhrali) v bodovaní národov.
Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá nemá žiadny „soft power“ (technológie, kultúra, šoubiznis, prosperita, špičková veda atď.). Je však prvou, ktorá sa rozhodla vytvoriť zdanie príťažlivosti a dokonalosti globálnym podvodom v réžii štátu.
A to podvodom takého rozmeru, že po 120 rokoch existencie eviduje olympijské hnutie prvé hry, ktorých výsledky a víťazov môže vymazať kompletne z histórie a výkonnostných listín.
