Je dôvodná obava, že väčšmi než predsedníctvo EÚ sa vpíše do imidžu Slovenska chýr dodávateľa zbraní a streliva pre teroristické útoky v Európe.
Skutočnosť, že po Charlie Hebdo je mníchovská tragédia zrejme už druhý krvavý masaker s vražedným arzenálom spod Tatier, je na veľmi vážnu reflexiu pre všetkých, ktorí tu tvoria legislatívu.
Navyše, aj útočník vo vlaku Thalys – ktorého spacifikovali cestujúci – mával kalašnikovom slovenského pôvodu.

Na výzve mení pramálo, že akási novela sa po Charlie už prijala. Asi nebude dostatočná, ak sa aj blázon z Mníchova ozbrojil na Slovensku.
Aj jemu sa zrejme dostala do uší väčšia benevolencia – než v iných štátoch EÚ – v znehodnocovaní zbraní. Môže byť, iste, opodstatnená kritika, že návrh „zbraňovej“ smernice, s ktorou prišla EK po novembrových útokoch v Paríži, je zlý a mieri úplne vedľa.
Na Slovensku, odkiaľ sa ozýva vo zvýšenej miere i hlasitosti, by však kritike mala predchádzať revízia vlastného zákona.