SME
Štvrtok, 2. december, 2021 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Architekt Iľja Skoček: Štúrova ulica je Ein Kessel Buntes

Nie koncepcia, ale antikoncepcia v Bratislave.

Ing. arch. Iľja Skoček (1973) je úspešný bratislavský architekt. Cenu Slovenskej komory architektov CE-ZA-AR získal napríklad za nadstavbu rodičovského domu, za prestavbu hotela Albrecht na Červenom kríži či za vlastný rodinný dom na Mišíkovej ulici, za rekonštrukciu Paláca Motešických na Gorkého ulici bol na cenu nominovaný. (Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)

Architekt Iľja Skoček projektuje takmer výhradne v Bratislave. Za svoje realizácie získal viac cien. Vlani ocenili CE-ZA-AR-om jeho vlastný rodinný dom, tento rok je ich spoločný projekt s kolegom Jánom Pavúkom – dostavba areálu ministerstva zahraničných vecí na Pražskej ulici nominovaný na cenu CE-ZA-AR aj časopisu ARCH.

Čo pre vás znamenajú ceny?

„Určite ma to teší. Ako raz niekde radil ženám Milan Lasica, „chváliť, chváliť, chváliť, tam nemôžete spraviť chybu, muža nemôžete prechváliť“. A ocenenie je určitým spôsobom pochvala. Najviac sa však tešia deti, že ma vidia v telke. A svokra. Tak sa snažím, aby som im robil radosť.“

Máte pocit, že aj vďaka cenám sa verejnosť vo vnímaní architektúry trochu posúva? Vzdeláva?

„Myslím, že v tom je hlavný zmysel Ceny CE-ZA-AR. Vďaka televíznemu prenosu z galavečera a propagácii nominovaných diel v médiách sa slovenská architektúra a jej hodnotenie medzinárodnou porotou dostáva do povedomia verejnosti.“

Architektúra sa síce nedá vnímať ako čisté umenie, ale vo výtvarnom cítení ľudí možno najviac ovplyvňuje. Je každodenne na očiach. Rozmýšľate pri tvorbe aj o svojej zodpovednosti architekta?

„Zodpovednosť je v našej práci kľúčová. Sme podstatnou mierou zodpovední za to, akým spôsobom sa budú pri výstavbe míňať verejné alebo súkromné prostriedky, sme zodpovední, aké kvalitné sú domy, ktoré navrhneme, aké kvalitné bude prostredie, ktoré nimi vytvoríme. Nemyslím len prostredie v budovách, ale predovšetkým to, čo nezastaviame, ulice, námestia, dvory. Ten vzduch, čo ostáva. Jeho proporciu, mierku, pôvab alebo trebárs silu. Vnímanie tej kvality je podľa mňa síce podvedomá vec, formuje však osobnosť človeka, niekde sa nám to ukladá na harddisk. Najdôležitejšie na tom je, že to, čo po nás ostáva, je tu na sto rokov. Pre ďalších x generácií, ktoré v tom budú vyrastať a žiť.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Počuť teraz odborníkov, že sa architektúra na Slovensku zlepšuje. Ja mám však stále pocit, že len v jednotlivostiach. Developeri nad sebou nemajú pevnú ruku a celý svoj pozemok zastavajú čo najväčšou hmotou – teraz napríklad na nábreží Dunaja budova ČSOB, predtým River park. Čo by sa s tým malo urobiť?

„Problém nevidím v developeroch. Zdá sa mi, že sú oveľa zodpovednejší ako pred pár rokmi. Kto iný má stavať mesto, ak nie developeri? Len kto iný má regulovať developerov, keď nie mesto? Tam je zrejme problém. V mechanizmoch ako regulovať stavbu mesta. V koncepcii. Nechcem sa nikoho dotknúť, magistrát sa týmito vecami určite zaoberá, ale ja nevidím výsledok. A iba ten sa počíta. Nehovorím len o meste ako celku, alebo jednotlivých zónach. Koncepčne sa majú riešiť aj čiastkové veci. Povedzme dlažba na chodníkoch. Prechádzal som po vynovenej Štúrovej ulici. To je skrátka Ein Kessel Buntes, ako vzorkovňa v stavebninách. Ale nech, asi sa to niekomu páči. Pred univerzitou je však už kamenná kocka, za rohom na nábreží štandardná zámková dlažba a práve dokončili opravu Múzejnej ulice hneď za budovou univerzity a, čuduj sa svete, zase iná dlažba, pre zmenu čierna. Ak je za týmto nejaká koncepcia, tak do nej niekto nasypal antikoncepčné pilulky.“

Čo sa podľa vás v meste naopak podarilo?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Obvinený Jozef Brhel prichádza vypovedať na Prezídium policajného zboru v Bratislave.

Na výsluch prišiel z Kanárskych ostrovov.


15 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Čo robí pandémia so Slovenskom.


a 2 ďalší 10 h

Neprehliadnite tiež

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


15 h
Jakub Filo.

Klamstvá nemôžu byť základom politickej kariéry.


16 h
Zuzana Kepplová.

Hej, tsss, kúpiš podiel na nemocničnej reforme?


15 h
Peter Tkačenko

Slovenský Luca Brasi sa volá Ján Mikas.


18 h
Skryť Zatvoriť reklamu