Robert Fico je dobrý herec. Vie, že na veľkú časť jeho voličov zaberie strašenie ucelenými komunitami a rovnako je mu jasné, že takýto efekt bude mať aj vychádzka medzi klasy a žmolenie zrna v upracovaných premiérskych dlaniach.
Samotné divadlo by mohlo byť neškodné, akurát by sme sa mohli pozastaviť nad mierou jeho vkusnosti alebo nad podobnosťou akiste čisto náhodnou s tým, ako pohládzali klasy ruky komunistických funkcionárov (neraz so stopami krvi či zaschnutého atramentu po písaní pozývacieho listu pre bratov Sovietov).
Súčasťou Ficovho divadla sú však aj podráždené reakcie a najmä odkaz neprajníkom. Napríklad: „Majte, prosím, trošku úcty k týmto ľuďom, ktorí sa na rozdiel od vás narobia ako hovädá. Dobre? Majte k nim úctu a neotravujte.“
Alebo: „Je mi úplne jedno, že pre niektorých kaviarenských hlupákov je žatva socialistický prežitok.“
Tento výrok sa stal oprávneným predmetom kritiky, pretože opäť potvrdzuje, že Fico je majster vo vyrábaní si nepriateľa – zadefinuje ho a ukáže naň prstom. Hneď si ho aj vieme predstaviť: Kaviarenský hlupák sa neposmieva žatve. Je to ten, kto s Ficom nesúhlasí.
