V debatách k sobotňajšiemu pochodu za práva LGBTI sa ako refrén opakujú narážky na paradox, ktorý by pisatelia pokojne nazvali slniečkarskou dilemou: ako môžete podporovať práva LGBTI ľudí a zároveň sa zasadzovať za prijímanie azylantov z krajín Blízkeho východu? Tam sú predsa sexuálne menšiny často mimo zákona či dokonca v ohrození života?!
Podľa tohto predpokladu by azylanti z prevažne moslimských krajín posilnili antipochody v centre Bratislavy. Okrem kotlebovcov – bez účasti poslancov ĽSNS – a chromíkovcov by ulicami kráčali aj imaginárni demonštranti, ktorí by argumentovali proti zrovnoprávneniu zväzkov gejov a lesieb Koránom.
Účastníci pochodu proti islamizácii Európy - aj z radov kotlebovcov - si len nedávno dávali zraz na bratislavskej Hlavnej stanici. Takto by sa ocitli v uliciach vedno s pochodom pod zelenou zástavou.
Bola by to situácia politickej schizofrénie, keď by nevedeli, či majú zároveň demonštrovať proti "islamizácii spoločnosti" pospolu s chromíkovcami, alebo všetky tri skupiny spoločne namietať proti liberalizácii spoločnosti.
Chromíkovci by mali tiež dilemu, či ich spája so zelenou zástavou agenda "tradičnej rodiny", alebo ich rozdeľuje viera a pridajú sa radšej ku kotlebovcom v zdesení, že nad Bratislavou raz stánkari s kebabom posilnení o azylantov vztýčia minarety.
Alebo s nimi vytvoria trojčlenku a požičajú si postavu homosexuála ako slameného panáka pre svoj boj s ochabnutým liberalizmom.
