Dúhové dáždniky a vlajky mávajú do oblohy, veselí ľudia kráčajú ulicami Bratislavy, držia sa za ruky a počúvajú hudbu. Tešia sa zo svojej prítomnosti a hodnôt, ktoré dávajú za pravdu tolerancii a základnej ľudskej slušnosti.
Iný obraz.
Agresívni jednotlivci bez vlasov a v kanadách kráčajú tými istými ulicami mesta, porovnávajú lásku s pedofíliou a blúznia o ohrození spoločnosti. Svoje komplexy pribíjajú na kríž tradičných hodnôt a zakrývajú sa pritom človekom, ktorý v skutočnosti hlásal lásku k blížnemu svojmu.
Homosexualita a intersexualita, rodová nejednoznačnosť sú pre nich ohrozením spoločnosti a pilierov, na ktorých by táto spoločnosť mala stáť – zjavne nepoznajúc ani základné hodnoty antiky. Sú pre nich nechutné, nenormálne a neprirodzené.
Ale naozaj sú na našej planéte nenormálne a neprirodzené?
Nenormálne a neprirodzené
Normálnosť je zvláštny koncept. Ak sa obmedzíme len na rozumné vysvetlenia, normálny je taký model správania, ktorý je v spoločnosti rozšírený najviac a/alebo taký, ktorý si spoločnosť akousi spoločenskou dohodou za „normálny“ zvolila.
“Oveľa zaujímavejšia je však otázka, čo je vlastne „neprirodzené“?
„
Ak sú homosexualita a jej variácie (bisexualita a tak ďalej) menšinovým správaním v spoločnosti, môžeme ich v takomto zmysle považovať za „ne/normálne“. Lenže v takomto prípade sú nenormálni aj belosi v Afrike, ryšaví či konzistentne slušní ľudia alebo vodiči električiek.
Nenormálni sú piloti stíhačiek aj jedinci, ktorí si obliekajú celotelové plavky. A, najmä, nenormálni sú xenofóbi pochodujúci po našich chodníkoch.
Oveľa zaujímavejšia je však otázka, čo je vlastne „neprirodzené“?
Zjednodušme najskôr debatu na vymedzenie, že „prirodzené“ je to, čo je v súlade s prírodou. Teda také správanie, ktoré sa v prírode objavuje, je v nej relatívne bežné a keďže jestvuje dodnes, zjavne má nejaký evolučne výhodný dôvod – alebo aspoň zásadným spôsobom danému druhu neškodí.
Ešte pred niekoľkými desaťročiami bola situácia v biológii relatívne jednoduchá. Mali sme sex, biologické pohlavie, ktoré je výsledkom – ak to radikálne zjednodušíme – kombinácie chromozómov a testosterónu.
Potom sa však situácia začala komplikovať: výskumníci zistili, že okrem pohlavia jestvuje ešte aj čosi ako gender, rod, teda – ak to znovu zjednodušíme – ako sa človek cíti. Stále sme sa však pohybovali v relatívne jednoduchej kombinatorike pohlaví a rodov.
