Autor je vysokoškolský pedagóg
Polovica prázdnin za nami a málokto sa už aj tento rok nestretol s fenoménom turizmu. Aktívne či pasívne. Ale koľkí z nás si uvedomia, že turistický priemysel patrí k najväčším znehodonocovateľom životného prostredia? V bohatom svete často predbehol priemysel, energetiku či vykurovanie. Nemyslím teraz len škody, ktoré vedia masové nájazdy turistov spôsobiť prírode, ani to, ako súvisiace stavby ničia celé pobrežia či inú krajinu.
I v mestách vedia napáchať veľa zlého, zničiť celé štvrte a ani o tom nemusia tušiť – na rozdiel od ich obyvateľov. Ale tí sa bránia. Obmedzuje sa plavba veľkých zaoceánskych výletných lodí, ktoré vysoko prevyšujú proporcie miest. Obmedzuje sa populárne požičiavanie bytov prostredníctvom Airbnb, ktoré neúnosne dvíha nájomné pre tých, čo by v meste chceli žiť. A to nehovoriac o nešťastných susedoch, ak prenajímateľ (a jeho hostia) nie sú príliš ohľaduplní.
Škody spôsobené masovým turizmom nadobúdajú také rozmery, že otázka sa stáva predvolebnou témou. V Barcelone s ňou uspela súčasná aktívna starostka, ktorá sa snaží pohromu obmedziť. Lebo milióny návštevníkov devastujú miestnym život. Tradičné reštaurácie nahrádzajú fastfoodové reťazce, miznú služby pre domácich a ceny živobytia vyháňajú ľudí preč.
