Novela rokovacích pravidiel, ktorú komisionálne pripravuje Andrej Danko, je optikou politickej kultúry pofidérna aj preto, že zmena parlamentnej procedúry by sa mala diať len v konsenze s relevantnou časťou opozície.
Nie je to zákon, ak si však nový poriadok odhlasuje iba koaličná väčšina, nemôže ani predstierať, že ide o čosi iné než použitie násilia, represívny zásah proti druhej strane.

Reči, že cieľom je lepší poriadok, kultivácia pléna (a pod.), si Danko môže strčiť kamsi, keďže niet vyššieho princípu v tejto kauze než férový priestor pre opozíciu v politickom zápase, kde zastupuje státisíce voličov.
Isteže nástroje a metódy politického zápasu, ktorými vládnu Matovič a spol., nie sú krémom parlamentarizmu.
Predseda Danko ani celá koalícia však nie sú v demokracii na to, aby opozíciu právom silnejšieho regulovali či menili na svoj obraz, ale s ňou zápasili argumentmi. Trebárs aj celé dni a noci, za to sú platení, nie za to, aby ju umlčiavali a ako z podstaty slabšej strane krátili jej možnosti.