Autorka je publicistka, spisovateľka a riaditeľka Nadácie Charty 77
Vyprosujem si, aby som sa musela pajediť, kým sa nerozhodnem pajediť sama. Pohodový človek, pri zmysloch ako ja, sa vyberie do trafiky, prehodí zopár priateľských slov s trafikantkou a tu ho máš! Na marlborkách je akási fotografická nechutná nekvalitná výzdoba. Akože smrteľne strašidelná. Na každej škatuľke v kartóne. Vraj už inak nebude. Dobre, ale nebárs, povedal by napajedenec v slovenskej rozprávke.
V zdravej a usporiadanej Kanade bolo na univerzitnej stáži pre našinca ťažko. Nielen pre politické a iné korektnosti od výmyslu sveta, ale aj pre nenormálne drahé cigarety. Bolo sa treba poobzerať a vynájsť. A keďže vrana k vrane sadá, stačila nočná prechádzka po takých trošku naničhodnejších štvrtiach Montrealu a človek naďabil na spojku k indiánskym kmeňom, ktoré inteligentne využívali aj daňovú a importnú pozitívnu diskrimináciu na pašovanie cigariet a predaj za polovičnú cenu. A veru, občas aj za tretinovú. Neviem, kto s kým v tomto reťazci vybabral, ale moji univerzitní kolegovia z rozvojového sveta ma oslavovali viac ako Nelsona Mandelu.
