V roku plnom politických absurdít už pohľad na Recepa Erdogana, hlavu vojensky druhého najsilnejšieho člena NATO a krajiny, ktorá kandiduje na členstvo v EÚ, ako sa k sebe túlia s ruským vodcom Vladimírom Putinom (títo dvaja majú v Petrohrade 9. augusta debatovať o hospodárskej spolupráci), zrejme mnohých neprekvapil.
Diktátori, ktorých Západ využíva na svoju reál-politiku, často flirtujú s nepriateľom, keď sa im to hodí, a nie je pravdepodobné, že by Erdogan zrušil sedemdesiatročnú prozápadnú orientáciu Turecka natruc svojim demokratickým partnerom.
Na druhej strane sa zdá, že medzi Tureckom a Západom sa deje niečo, čo presahuje bežné kompetencie geopolitiky. Akoby Erdogan prekukol blufovanie Západu ohľadom demokratických noriem a vzájomnej spolupráce, a ani Washington, ani Brusel nevedia, ako reagovať.
