Autor je občiansky aktivista a publicista
Už aj do Moskvy dorazil dym z rozsiahlych požiarov sibírskych lesov a tundry, ktoré navyše niet za čo hasiť. V Jamalskej oblasti zabila epidémia antraxu 1500 sobov, nakazili sa aj ľudia. Antrax tam nebol 75 rokov, ale horúčavy znovu prebrali zamrznuté spóry k životu.
Ak by ste si mysleli, že toto sú témy, ktoré zamestnávajú obyvateľov krajiny, v ktorej „zajtra znamená už včera“, nemohli by ste byť ďalej od pravdy.
Rusi zvíťazili: môžu sa zúčastniť
To skutočné vzrušenie vyvolávajú aj u jej obyvateľov hry. S nimi nakoniec všetko dobre dopadlo: napriek systematickému dopovaniu ruskí športovci na olympiádu v Riu idú. Darmo sa WADA pučila: nech páni z laboratórií rozprávajú potom, keď dokážu Medzinárodnému olympijskému výboru prihrať toľko peňazí ako Kremeľ. Napokon kto z divákov a sponzorov olympiád si ešte robí ilúzie o nejakom fair play?
Možnosť, že by sa bossovia MOV nedali zmotivovať a vyhoveli by odporúčaniam Svetovej agentúry proti dopingu, však dlho vzrušovala celú propagandistickú mašinériu v Moskve. Týždne mužikom pri televízoroch vysvetľovali, že ide o ďalší podlý ťah celosvetového sprisahania proti duchovnému, ušľachtilému, mier budujúcemu a brániacemu Rusku.
Napriek tomu prijala ruská propaganda rozhodnutie bossov MOV netrápiť sa zbytočne s taľafatkami, ako je dopovanie športovcov, s nadšením: Súťaže ešte ani nezačali a najväčšie víťazstvo je už naše!
Mohli sme byť najlepší vo všetkom
Situácia vyvolala tradičný smiech cez slzy aj v radoch Rusov, ktorí seba samých považujú viac za Európanov než za duchovných dedičov Mongolov. Žurnalista Arkadij Babčenko napísal svojim oslavujúcim spoluobčanom takto:
