Dá sa len dúfať, že hry v Riu, ktoré sa v piatok začínajú, sa nezapíšu ako najnevydarenejšie v 21. storočí. Či, nedajbože, ešte katastrofickejšie.
Očakávať viac – napr. prekonanie Londýna 2012 – sa ozaj nedá. Či už narážame na politickú atmosféru v Brazílii, bezpečnostné záruky, dopingové predohry, vírus zika alebo haprujúcu infraštruktúru.
Zdá sa, že ešte aj Grécko v roku 2004 bolo pripravenejšie na zvládnutie, ako je v deň výkopu Rio. Brazília, ktorá si práve ohmatáva svoje ekonomické dno, bude rozdýchavať tieto hry ešte dlho po tom, čo sa v listinách budú vymazávať a prepisovať prvé mená medailistov.

Pokrok laboratórií na analýzu moču je totiž znamením doby, takže medzi prekliatymi sú ešte nedávno oslavovaní hrdinovia z Londýna a Pekingu. O Rusoch nehovoriac.
Olympiáda je však event eventov, bez ktorého svet už nemôže byť.
Dopyt po nových gerojoch, lúzeroch, rekordoch, emóciách a – áno – finančných výnosoch je po štyroch rokoch obrovský. Show must go on.