Autor je pedagóg a publicista
Občas človek cestuje rodnou vlasťou a pritom naráža na rôzne strašidelné úkazy škaredosti. A akoby za to nikto nebol zodpovedný, akoby sa stávali náhodou, neľudskou činnosťou, zásahmi asi mimozemských civilizácií.
Napríklad, nestretol som veru takého človeka, ktorý by povedal, že sa mu páčia dotrhané bilbordy nezmyselne prepchané informáciami, ktoré nemáte šancu prečítať. Hyzdia mestá, dediny a cesty. A napriek tomu sú ich tisícky a s nimi aj desiatky argumentov na to, aby sme „chránili“ podnikateľské prostredie tým hnusným vizuálnym smogom.
Nie, neklamme si: otrhané kusy papiera, vulgárne cicušky pri pneumatikách a s kelňou v ruke, zažltnuté politické masky mesiace po voľbách, textové nezmysly s množstvom graficky urážajúcich log, nie sú reklamou a podporou podnikateľského prostredia, ale víťazstvom hrabivosti mestských častí a správcov ciest, kamarátšaftov a povolení dávaných za všimné.