Autorka je stážistka na Katedre médií, kognície a komunikácie Univerzity v Kodani, bývalá riaditeľka Centier spravodajstva RTVS.
Dánsko má približne toľko obyvateľov ako Slovensko, no na svoje verejnoprávne rozhlasové a televízne vysielanie dostáva Dánske rádio (DR) takmer šesťkrát viac peňazí než RTVS. Koncesionárske poplatky sa platia za každé zariadenie, ktorým sa dajú sledovať rozhlasové a televízne programy vrátane smartfónov a tabletov.
Ako to urobili v Dánsku
Keď sa v 80. rokoch končil monopol DR, Dáni sa rozhodli posilniť verejnoprávny sektor na rodiacom sa duálnom trhu. Zriadili novú televíznu stanicu vo verejnej službe TV2. Do vienka jej však ustanovili, že po počiatočných investíciách z verejných zdrojov sa bude financovať z bežnej komerčnej prevádzky, teda predovšetkým z reklamy, aby si v rodiacej sa konkurencii zahraničných a domácich komerčných staníc dokázala nájsť prirodzenú pozíciu a prežiť.
Povedané inak, keď dánski politici usúdili, že dánske národné povedomie by mohlo byť ohrozené súkromnými televíziami a rozhlasmi, nielenže zriadili novú televíznu programovú službu verejnoprávneho DR, ale urobili to tak, že nebrali ohľad na akékoľvek partikulárne záujmy privátnej biznis sféry a ostatných elít spätých s médiami.
Zároveň však TV2 zaviazali povinnosťou súťažiť (!) o diváka na televíznom trhu nielen so súkromnými vysielateľmi, ale aj so sesterským verejnoprávnym DR. Takže posilnenie národného verejnoprávneho vysielateľa sa síce zrodilo z iniciatívy politikov, no vyvíjalo sa výlučne zvnútra inštitúcie na slobodnom mediálnom trhu. Úloha politikov sa tu obmedzila na vytvorenie podmienok na adekvátnu, finančne stabilnú programovú konkurencieschopnosť Dánskeho rádia.
Nestarali sa do organizačných, manažérskych ani programových štruktúr svojho národného vysielateľa. Nechceli mať vopred na papieri čo, s kým, kde a ako plánuje DR a TV2 vyrábať a následne vysielať, ani kto to bude zabezpečovať alebo riadiť. Iba poskytli priestor, peniaze a zadanie posilniť dánsku národnú spolupatričnosť. Otázka chápania národa a národnej identity tu hrá podstatnú úlohu.
Dallas vyvolal kritiku
Dánsky verejnoprávny vysielateľ čelí veľmi podobným problémom ako Rozhlas a televízia Slovenska. Tiež podporuje, udržiava a rozvíja jazyk malej krajiny, ktorým hovorí iba asi päť a pol milióna ľudí.
Súperí s jazykovo príbuznou konkurenciou programov zo Švédska a Nórska, práve tak ako RTVS s tou českou. Súperí s nemeckou programovou konkurenciou pohraničných oblastí, práve tak ako RTVS s cezhraničným vysielaním programov z Maďarska či Poľska.
Súperí s konkurenciou domácich aj zahraničných komerčných staníc, v porovnaní s ktorými má stále limitované finančné možnosti a žánrové obmedzenia. Práve tak aj RTVS. A v neposlednom rade súperí aj s viac či menej intenzívnymi kampaňami o tom, či sú verejnoprávne programy dostatočne kvalitné a s dostatočnou pridanou hodnotou pre národné ciele zušľachťovania obyvateľstva.
Nákup a odvysielanie kultového seriálu Dallas v Dánsku vyvolalo rovnakú vlnu nevôle elít a rozhlasovo-televíznej rady ako rozhodnutie Richarda Rybníčka ponúknuť divákom STV Slovensko hľadá superstar.
Pritom v oboch prípadoch išlo o výrazný rozpor medzi postojom širokej verejnosti, ktorá programy masovo sledovala, a postojom elít, ktoré cítili ohrozenie vlastných biznis alebo kariérnych plánov.
