PÍŠE GEORGE SOROS

Ako sa môže Európa zachrániť (píše George Soros)

Súčasná postupná odpoveď na krízu má zásadné nedostatky.

(Zdroj: TASR/AP)

Autor je investor, filantrop a politický aktivista.

Utečenecká kríza už viedla k pomalej dezintegrácii  Európskej únie. Potom, 23. júna prispela k ešte väčšej pohrome – brexitu. Obe tieto krízy posilnili xenofóbne nacionalistické hnutia na celom kontinente.

Počas budúceho roka sa pokúsia vyhrať niekoľko kľúčových hlasovaní, a to vrátane celoštátnych volieb vo Francúzsku, Holandsku a Nemecku v roku 2017, referenda o utečeneckej politike EÚ v Maďarsku, ktoré je naplánované na 2. októbra, a opakovaných prezidentských volieb v Rakúsku v ten istý deň, a taktiež aj ústavného referenda v Taliansku v októbri alebo v novembri tohto roka.

Chýba spoločná dôvera

Namiesto toho, aby sa zjednotili v úsilí vzdorovať tejto hrozbe, sú členské štáty EÚ čoraz neochotnejšie navzájom spolupracovať. Uplatňujú samoúčelné a protichodné migračné politiky, často na úkor svojich susedov.

Za týchto okolností nie je komplexná a ucelená európska azylová politika v krátkodobom horizonte možná ani napriek snahám Európskej komisie. Chýba dôvera, ktorá je na spoluprácu nevyhnutná. Bude potrebné ju opätovne vybudovať, čo je dlhý a namáhavý proces.

Je to poľutovaniahodné, pretože komplexná stratégia by mala zostať najvyššou prioritou európskych lídrov. Únia bez nej neprežije. Utečenecká kríza nie je jednorazová záležitosť, je predzvesťou obdobia silnejších migračných tlakov vyvíjaných v dohľadnej budúcnosti.

Príčiny sú rôzne, demografická a hospodárska nerovnováha medzi Európou a Afrikou, neutíchajúce konflikty v širšom regióne a klimatické zmeny. Migračné politiky realizované na úkor susedných krajín, ako je výstavba plotov na hraniciach, budú nielen naďalej trieštiť Úniu, no taktiež vážne poškodia európske ekonomiky a podkopú medzinárodné normy ľudských práv.

Ako by vyzeral komplexný prístup? Vytýčil by sa cieľ, ktorý by sa dal s istotou dosiahnuť, a to aspoň 300-tisíc utečencov ročne, ktorí by boli bezpečne presídlení z Blízkeho východu priamo do Európy. Takýto počet by azda zvládli aj krajiny inde na svete. Tento cieľ by mal byť dostatočne ambiciózny, aby presvedčil žiadateľov o azyl, aby neriskovali svoje životy pri plavbe cez Stredozemné more, najmä keď by ich neoprávnený príchod do Európy diskvalifikoval a nepovažovali by ich za skutočných žiadateľov o azyl.

Toto by pre Európu mohlo predstavovať východisko na zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov pre mimoeurópske krajiny, ktoré poskytujú utečencom domov, na zakladanie stredísk na spracovanie žiadostí o azyl v týchto krajinách, vytvorenie silnej hraničnej a pobrežnej stráže EÚ, stanovenie spoločných noriem na  spracovanie žiadostí a integráciu žiadateľov o azyl a pre vracanie tých, ktorí nesplnia podmienky, a opätovné prerokovanie Dublinského dohovoru III, aby sa azylová záťaž rozložila spravodlivejšie po celej EÚ.

Súčasná postupná odpoveď na krízu, ktorá vyvrcholila dohodou medzi EÚ a Tureckom o zastavení prúdu utečencov do oblasti výhodného Stredomoria, má zásadné nedostatky. Po prvé, nie je skutočne Európska;  dohodu s Tureckom vyrokovala a nanútila Európe nemecká kancelárka Angela Merkelová. Po druhé, celá reakcia je finančne značne podhodnotená.

Po tretie, Grécko premenila na de facto záchytnú stanicu s nevyhovujúcim vybavením. Ako posledné, nie je dobrovoľná: pokúša sa zaviesť kvóty, ktorým sa mnohí členovia vytrvalo bránia, a od utečencov požaduje, aby sa usadili v krajinách, kde nie sú vítaní a kam nechcú ísť, zatiaľ čo do Turecka vracia tých, ktorí sa do Európy dostali neoprávnene.

Dohoda s Tureckom bola problematická už pred pokusom o puč 15. júla, ktorý vrhol budúcnosť Európy do ešte väčšej neistoty. Na jednej strane vyzerá táto dohoda ako úspech, keďže balkánska trasa je do značnej miery zablokovaná, a z prúdov utečencov smerujúcich do Grécka sa stal cícerok.

No tieto prúdy utečencov sa upriamili na nebezpečnejšie stredozemné trasy. Samotná premisa dohody – že žiadatelia o azyl môžu byť zákonným spôsobom vrátení do Turecka – je však od základu chybná. Grécke súdy a azylové výbory jednoznačne rozhodli, že Turecko nie je pre väčšinu žiadateľov o azyl zo Sýrie „bezpečnou treťou krajinou“ – názor, ktorý sa po pokuse o puč pravdepodobne posilní.

Dohoda s Tureckom

Nedávna reorganizácia odvolacích azylových výborov v Grécku, ktorá mala za cieľ orientovať tieto výbory viac provládne, bude zrejme napadnutá na súde, rovnako ako aj návrh Európskej komisie z 13. júla na zrušenie rozhodnutí vnútroštátnych súdov. 

Medzitým sa dohoda medzi EÚ a Tureckom založená na predpoklade, že práva utečencov sa dajú vymeniť za finančné a politické láskavosti, častejšie využíva ako šablóna. Minulý mesiac predniesla Európska komisia výzvu, aby sa rozvojové fondy podmienili vykonávaním kontroly migrácie zo strany afrických partnerov.

Toto porušuje hodnoty a zásady, ktorými by sa mala riadiť Európska únia, predstavuje odklon od desaťročia fungujúceho financovania rozvoja a znevažuje zaobchádzanie s migrantmi aj s utečencami. Veľká dohoda s africkými a inými krajinami nemôže skrátka znieť: ak zabránite migrantom v príchode do Európy, môžete si robiť, čo chcete. Takýto prístup uškodí všetkým, morálne, politicky aj hospodársky. 

Pravá veľká dohoda by sa zameriavala na rozvoj v Afrike – skutočný rozvoj, ktorý by po jednu generáciu naozaj riešil hlavné príčiny migrácie, na ktoré sa mnohí politici tak často odvolávajú vo svojich prejavoch, no ktoré v praxi rovnako často ignorujú. 

Vhodnejší prístup

Účinná alternatíva súčasného prístupu EÚ by stála na siedmich pilieroch.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.

PLUS

Ako prvá žena pred takmer sedemsto rokmi prežila cisársky rez

Českí vedci prišli s novým objavom.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK ZUZANY KEPPLOVEJ

Lídri prieskumov hlásia demontáž hrádze proti komunistom

Sobotka mávol rukou, že uznesenie o nespolupráci s priamymi dedičmi minulého režimu už aj tak sotva platilo.

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Ako si udržať nadhľad v Amerike v dobe Trumpa

Trumpovo víťazstvo ako civilizačná udalosť, podobná roku 1917? USA hrozbou pre svojich spojencov? Takéto úsudky si v amerických novinách neprečítate.

AUTORSKÁ STRANA PETRA ŠABATU

O lepšie postavenie učiteľov sa zaslúžia roboty

Autorovi štúdie o vplyve robotizácie na slovenský pracovný trh vychádzajú učitelia ako najmenej ohrození zo všetkých profesií.

KOMENTÁR BENA CUNNINGHMA

Predvolebná Európa zatiaľ nenaznačuje otrasy

Je čudné vnímať potenciálnu porážku Le Penovej a jej priateľov ako dôvod na oslavu – a veľmi nedávne dejiny poskytujú pádne argumenty prečo byť skeptický voči prieskumom.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop