Každý vie, že jadrové odzbrojenie je jedným z obľúbených márnivých projektov prezidenta USA Baracka Obamu.
Od prejavu v roku 2009 v Prahe, kde prvýkrát predstavil svoju víziu bezjadrového sveta, až po iránsku dohodu v roku 2015 a jeho emotívneho prejavu v Hirošime v máji tohto roku sa zdalo, že Obama verí, že USA dokážu vytvoriť bezpečnejší svet tým, že odzbroja samy seba aj druhých, alebo že aspoň zredukujú vlastnú zastrašovaciu schopnosť.
A počas prezidentových posledných mesiacov vo funkcii z Washingtonu skutočne prichádzajú signály, že jednostranne vyhlási politiku „nikdy ako prví“ – čo znamená, že Amerika nikdy nebude iniciovať jadrovú konfrontáciu bez ohľadu na provokáciu (teda konvenčný, chemický alebo biologický útok).
Obama navyše údajne podporuje zákaz testov jadrových zbraní, o ktorom rozhodla Bezpečnostná rada OSN a ktorý by zásadne obišiel rozhodnutie amerického Senátu spred 20 rokov odmietajúce medzinárodný zákaz testov.
Povedzme si na rovinu, že odzbrojenie je chvályhodný cieľ a že trpezlivý, postupný prístup je kľúčový na jeho dosiahnutie – daj dolu zbraň, odlož ju, odstúp od nej, atď.
No aby to fungovalo, musia byť splnené tri podmienky: potenciálni bojovníci to musia brať vzájomne, musí to podporovať pluralita amerických voličov a politikov; a musí to nastať vtedy, keď je napätie malé a vytvorilo sa medzinárodné okno na jeho podporu.
