Autor je stredoškolský učiteľ a spisovateľ
Olympiáda je v plnom švungu, ale na to, aby ste zistili, aké ušľachtilé pocity v ľuďoch dokáže prebudiť šport, stačí ísť na hocijaký dedinský futbal.
Radosť z pohybu tam v kombinácii s duchom fair-play a vždy stopercentnou objektivitou divákov vytvára výbušnú zmes, s akou sa dá stretnúť vari len vo vojnových zónach.
Akoby sa všetkým zúčastneným vrátane tých pri bufete namiesto endorfínov vyplavoval trinitrotoluén. Nie je to nič pre slabé žalúdky. Túžba po úplne zbytočnom víťazstve hráčov oberá o rozum a živočíšne pudy prebúdza aj v kibicoch.
Kým triumf nie je v šuplíku, prakticky nikto neprežíva nič príjemné a ani eufória potom nemá dlhé trvanie.
Keď sa náhodou spýtate zúčastnených, prečo to vlastne robia, prečo to hrajú, prípadne prečo sa na to chodia pozerať, nikto akože netuší, kam mierite. Predsa pre zdravie. A baví ich to, majú z toho pôžitok.
