Andrej Danko je obeťou vo viacerých zmysloch, napríklad aj obeťou nedorozumenia. To v prípade novely rokovacieho poriadku, keďže časť inovácií, ktoré navrhuje, neupravujú – v európskej kultúre – zákony, ale etické kódexy. A partie, ktoré, pre zmenu, súvisia s rokovacou procedúrou, sú všetko zle.
To, že priebeh schôdze by poslanec nemal narušovať telefonovaním či konzumáciou hovädzieho zadného, je témou rokovacieho poriadku asi rovnako ako to, že sa nemá pľuvať na dlážku a dodržiavať hygienu i vyznačené miesto pre veľkú potrebu.
Danko plánuje poslancom zakázať tričká aj horalky Čítajte Vážnejšie než takáto infantilizácia sú regulačné ambície Danka ohľadne obliekania, keďže si nabieha do konfliktu aj s neextenzívnym výkladom slobody vyjadrovania. Názor, že napr. „Fico kryje zlodejov“, je legitímny a slobodný, ale brániť Matovičovi – hocikomu – v jeho popularizácii trebárs na tričku, je útok na slobodu prejavu, čo je o tri hlavy vyšší princíp ako dvorná etiketa.
