Písal sa rok 1952 a sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin sa tešil na jediné: až bude musieť nenávidený vodca bratskej Juhoslávie Josip Broz Tito závistlivo priznať: „Boli ste lepší.“
Letné olympijské hry v Helsinkách boli Stalinove posledné, a aj keď to v tej chvíli ešte nevedel, a on strašne chcel, aby Sovietsky zväz v športe zopakoval to, čo dokázal v 2. svetovej vojne: vyhrať. Za akúkoľvek cenu. Aj za takú, ktorú nikto okrem Rusov nie je ochotný zaplatiť. Toto krédo v mnohých dušiach ruských športovcov, funkcionárov aj politikov drieme dodnes.
Prvý zápas medzi Juhosláviou a Sovietskym zväzom sa skončil remízou. Keď bol stav 4:0 pre Juhosláviu, legendárny Vsevolod Bobrov znížil na 1:4, ale vzápätí to bolo 1:5. Lenže potom sa stalo niečo neuveriteľné – Sovieti sa vzchopili a 15 minút pred koncom dal Vasilij Trofimov druhý gól. On i jeho spoluhráči dali do hry všetko. Strelili ešte dva góly a v poslednej minúte piaty. Vyrovnané. Hrdinský výkon.
Prehra a jej následky
Lenže Stalin potreboval „zradcu Tita“ na športovisku pokoriť. Drzosť napoly Chorváta a napoly Slovinca prekročila všetky medze, keď poslal do Kremľa výhražný list, v ktorom Stalina upozornil, že ak bude naďalej posielať nájomných vrahov s cieľom zabiť ho, pošle aj on jedného takého vraha do Moskvy. Stalin bol bez seba od zlosti. Sovietski futbalisti boli prvými, ktorí sa mali stať nástrojom sladkej pomsty.
V tom čase sa ešte pri nerozhodnom výsledku penalty nekopali, zápas sa musel opakovať. Počas 48 hodín za sovietskymi športovcami dorazil veľvyslanec ZSSR vo Fínsku, komsomolskí a stranícki predáci, predstavitelia odborov a športoví funkcionári.
Zdôrazňovali, že všetka pozornosť je upriamená na reprezentantov nielen sovietskeho športu, ale aj celej komunistickej ideológie, sovietskeho štátu a jeho vodcu Stalina. Strana a všetok sovietsky ľud im verí a Stalin od nich čaká víťazstvo.
Väčšina futbalistov potom vyšla na ihrisko so žalúdočnými ťažkosťami, trasúcimi sa kolenami a takou ťarchou zodpovednosti, že sa pod ňou viditeľne hrbili.
V druhom zápase Juhoslávia zvíťazila nad Sovietskym zväzom 3:1. Katastrofa.
Okamžite bol povolaný späť do Moskvy tréner Boris Arkadijev. Prvú noc po tom, ako prišiel z Fínska, doma nespal. Strávil ju v sídle KGB na Lubianke. Nie je známe, aké otázky mu agenti kládli, ale rozvoja futbalu sa príliš netýkali. Nasledujúci deň odišiel vlakom domov celý tím.
