Autor je spisovateľ
Starý dobrý kamarát dal zapísať jedno zo svojich troch detí na hokej. Nie preto, že by po tom túžil on, ale pretože to chcel malý. A tak po celý rok vozieva syna na tréningy a občas aj na turnaje a drobcovi na každom z nich žiari tvár bez ohľadu na to, či dá alebo nedá gól, či vyhrajú alebo prehrajú.
Hokej je preňho predovšetkým zábava, aj v zápale súbojov na ľade sa z neho nestráca nadšenie pre hru. Chlapec nezabúda, že ide predovšetkým o hru, a nie otázku života a smrti.
Niekedy sa pre „povinnosti“ jeho syna stretnem s kamarátom priamo na štadióne. A tak môžem vidieť, že kým niektorí rodičia (nielen otcovia, ale aj matky) z tribúny nepríčetným krikom dávajú svojim deťom rady a povely, môj kamarát sa radšej rozpráva so mnou. Patrí medzi tých, čo koučovanie nechávajú radšej na trénera.
