Autor je spisovateľ, pracuje v reklame
Boli sme na Miletičke na trhu a moje deti po prvý raz nedostali zadarmo vôbec nič. Ani jabĺčko, ani jeden kvasák (pritom kvasákov je na svete prebytok, toľko ako kameňov na chorvátskych plážach), ani červivý dubák či karafiát.
Nie je to také hrozné, pretože namiesto jabĺčok túžili po nohách zo sliepky, ideálnych na rozvíjanie kreativity. No tentoraz nedostali vôbec nič.
Prečo? Pretože vyrástli. Ich pomer veľkosti hlavy k telu už nie je jedna ku štyrom a ich donedávna podmanivé anatomické proporcie prestali byť zbraňou, ktorou odrovnali každú druhú trhovníčku. Vyrástli. Už nepripomínajú animované postavičky z disneyoviek či bábiky, ktoré treba chrániť alebo obdarovať patizónom.
Nezabrali ani vrkôčiky, ich hodnota je bezcenná, rovnajúca sa ničomu. Nemajú veľké hlavy, aj oči sa im zmenšili do banálneho tvaru. To sú rozhodujúce faktory.
Deti odchádzajú z trhoviska ponížené, s pocitom, že svet ignoruje ich osobnosť, alebo má dokonca niečo proti nim. Sú šokované ako Old Shatterhandov kamarát lord Castlepool, ktorého fotoaparát Indiáni obišli bez pózovania a on prekvapene kričal: „Ale páni, čo máte proti Oxford Timesu?“.
