Autor je spisovateľ, básnik a prekladateľ
Pred vyše päťdesiatimi rokmi som sa v Tesle Orava v Nižnej skamarátil s Terchovcom Milanom Chvastekom – viedol tam súbor Oravan. Bol to však aj sólista, chýrny spevák a harmonikár.
„Chcem prísť do Východnej s niečím novým, urob mi...“ – a zaspieval mi prvý verš nejakej ľudovej piesne, napríklad: „Keby ja mal milú Hanku, nedal by jej v noci spánku...“ A chcel odo mňa variácie na ďalšie mená.
Urobil som mu nielen Dorku: „Keby ja mal milú Dorku, jedol by s ňou chlieb na dvorku, ej, dal by som jej striedku, bielu striedku, ja by jedol kôrku!“ – ale aj Oľgu: „Keby ja mal milú Oľu, šiel by som s ňou na stodolu, ej, tam by som sa na ňu pozrel, len tak pozrel, a šiel by som dolu.“
„Urob niečo aj na moje meno!“ navrhol inokedy. „Na teba sa rýmuje len omastek,“ vravím mu. Súhlasil s omastkom – a potom vo Východnej aj inde vyspevoval: „V pekle sú dnes hody, tečie tam omastek, Lucifer tancuje, ako mu hrá Chvastek.“
