Autor je teológ, šéfredaktor jetotak.sk
Do ruín pevnosti Montségur som sa dostal cestou poza rovnomennú usadlosť. V miestnej kaviarni predávali katarské suveníry. Pod hradom je osadená pamätná tabuľa učeného spoločenstva z Carcassonne, ktorá pripomína pád poslednej heretickej pevnosti.
„Chcete poznať Božie tajomstvá?“ hovorí mi hlas za chrbtom. Na prázdnom parkovisku sa v horúcom pyrenejskom slnku potí skupina ľudí. „Ste Katalánci?“ pýtam sa namiesto odpovede.
Mám pri sebe iba teplú vodu a tabak. Výstup trvá trištvrte hodinu „miernym, rodinným tempom“. Chcem ísť rýchlo hore, pozrieť sa na miesta, kde inkvizícia zlikvidovala posledný odpor, a odísť z údolia, v ktorom sú všetky vône, okrem sviežich.
Poklad je v Rusku
„Sme z Ruska, prinášame vám radostnú zvesť,“ hovorí bradatý muž. Je oblečený ako fašiangový pop. Pravou rukou podopiera podomácky vyrobenú baniéru, vyšívanú zlatom. Kristus je Pán, čítam na vyblednutej látke.
“V roku 1244 sa na hrade ukrývali poslední dokonalí. Dole pod pevnosťou je dnes masový hrob. Pravoverní v ňom založilihranicu a katari naskákali do očistného ohňa.
„
„Máte čerstvú vodu?“ pýtam sa chlapíka, ktorému zjavne záleží na mojej spáse. „Máme aj vodu, ale hlavne pozvánku za hľadaním grálu,“ pokračuje.
„Volám sa Dimitrij a chcem vám povedať, že katarský poklad sa dnes nachádza v Rusku, odkiaľ príde do Európy nové svetlo.“
Pozerám si traktát, ktorý mi strčil do ruky. Jasné, ale kvôli odvodom máte sídlo v Andorre, hovorím si.
Pred pár rokmi som prešiel štyristo kilometrov po miestach, ktoré sú spojené s katarskou herézou.
V Carcassonne, ktoré obnovil Violette le Duc, som sa zaplietol do peletónu Tour de France, pozoroval som republikánsky ohňostroj 14. júla nad gotickými hradbami, spal som pri rieke s opitými anglickými kanoistami, bol som vo Foix, kde šľachta vo veľkom prijímala ceremoniálny katarský krst consolamentum, a teraz stojím pod Montségurom a Rus mi tvrdí, že grál je v Moskve, vlastne v Barcelone, so zastávkou v Andorre.
