Dnešný snem Siete je dobrou ilustráciou, prečo sú strany konštituované z hlavy a potrieb jednej osobnosti náchylné k zániku či k bytiu – ako hovorí klišé – „na jedno použitie“.
Celá Sieť tak ako vznikla, (odkiaľ) naberala politický kapitál, napĺňala sa obsahom-neobsahom i personálne, je takpovediac duševné vlastníctvo Radoslava Procházku. Môže byť, iste, dlhá debata o pridanej hodnote Miroslava Beblavého – určite nezanedbateľná –, ale tá na tom, že výrazy Sieť a Procházka sa dlho de facto prekrývali ako synonymá, nemení nič.
Zlet v Trnave takto stojí pred otázkou, čo so sebou, ako simulovať zmysel ďalšieho života, keď majiteľ kompletného know-how a aj kódov od straníckej pokladnice sa ako človek rozpadol, skolaboval. Čo teraz?
