Autorka je bývalá poslankyňa, pôsobí v občianskom sektore
Na budúci týždeň sa všetci budeme dohadovať a rozčuľovať nad návrhom pána Danka, ktorý sa hodlá stať akýmsi Guthom-Jarkovským slovenskej etikety.
Zrejme z nedostatku poriadnej politickej témy pre svoju stranu sa hotuje zmeniť organizačný poriadok slovenského parlamentu. Teda zákonnú normu, na ktorej sa dohodli poslanci kedysi dávnejšie a v podstate ju dodržiavajú.
Predtým, napríklad, mohli poslanci nepretržite hovoriť aj pri faktickej poznámke, čo spôsobovalo neuveriteľnú rozkoš niektorým a hlavybolenie predkladateľom zmysluplných zákonov.
Nakoniec sa väčšina dohodla a faktické sa obmedzili na dve minúty. Dnes nikto neprotestuje a dve minúty sú niekedy až príliš dlhé pre tých, ktorým nejde o vec. Takže na dvakrát 20 minút na vystúpenie každého poslanca k zákonu v pléne si tiež zvykneme.
Problém s novými návrhmi parlamentnej reformy má však počiatok niekde inde. V pochopení spoločnosti, čo to parlamentarizmus vlastne je a kto sú to tí poslanci.
