Menej odborný námet než to, či úhrada lieku na rakovinu, ktorú nariadil minister zdravotníctva, je ešte nákladovo efektívna, alebo nie, stĺpček dostať ani nemohol.
Z údajov poisťovní sa však zdá zrejmé, že z normy na tzv. dodatočné náklady na zlepšenie života si minister urobil tak trochu naťahovaciu gumu. Konkrétne, Dôveru a Union, ktoré ho žalujú, zaťažil zvýšenými platbami.
Samozrejme, odvolávať ho za prechmat (?) nebudeme. O to skôr, že úplne inak vyzerá problém optikou pacienta v terminálnom štádiu rakoviny. Po celoživotnom platení poistenia mu musí pripadať ako najsurovejšie porušenie zmluvy, že tu niekto počíta „efektívne náklady“ na (predĺženie) jeho život(a).
Drucker schválil trikrát drahšiu úhradu lieku oproti sume z jeho analýzy Čítajte Za celý čas, čo platí odvody, mu toto nepovedal nikto. Naopak, iba počúval, že zdravotníctvo je bezplatné a nárok má na najmodernejšiu liečbu, aká existuje.
Zaujímavé a morbídne. Evidentné sa zdá toľko, že na rozhodovanie na rozhraní života a smrti by princíp dodatočného efektívneho nákladu nemal byť jediný ani určujúci.
