Autor je výkonný riaditeľ Overseas Development
Ak budete niekedy strácať vieru v silu nádeje, pripomeňte si príbeh Muhammada Kušiho. Tento šestnásťročný sýrsky utečenec žijúci v Libanone prekonal prekážky, aké si väčšina z nás ani nevie predstaviť, aby vynikol v škole. Svetoví lídri by mali spozornieť.
Pred štyrmi rokmi Muhammad a jeho rodina ušli zo svojho domova v meste Dárajjá, predmestí Damasku, aby unikli vytrvalému bombardovaniu sýrskymi ozbrojenými silami.
Rok základného vzdelávania stratil už vo svojom meste, kde bolo jednoducho príliš nebezpečné dochádzať do školy. Po príchode do Libanonu, kde teraz s rodinou žije, strávil bez výučby ďalší rok.
Múdry chlapec
Jeho život sa zmenil, keď libanonská vláda otvorila tamojšie verejné školy utečencom. Nielenže triedy boli preplnené, ale výučba prebiehala v angličtine, takže sa musel učiť nový jazyk. Muhammad sa príležitosti na vzdelávanie chopil a ponoril sa do štúdia. Minulý mesiac napriek všetkým ťažkostiam získal druhé najlepšie hodnotenie v libanonskej stredoškolskej skúške brevet. A ešte neskončil.
Muhammad vie, že vzdelanie je kľúčom k budovaniu lepšej budúcnosti. Sám hovorí: „Učenie nám dáva nádej.“ Kiežby svetoví lídri mali aspoň zlomok jeho múdrosti.
Na februárovom stretnutí v Londýne medzinárodní darcovia uznali význam vzdelávania pre utečencov a sľúbili, že do konca roka 2017 dostanú všetky deti utečencov do škôl. Dokonca sa zaviazali, že na dosiahnutie tohto cieľa uvoľnia 1,4 miliardy dolárov.
Bol to ambiciózny sľub daný skupine silne ohrozených detí. Dnes do školy nechodí asi milión sýrskych utečencov vo veku 5 - 17 rokov, zhruba polovica z celkového počtu. A väčšina tých, ktorí do školy chodia, sa prestane vzdelávať skôr, ako sa im začne stredoškolské štúdium.
Počas jedinej generácie detí vo veku žiakov základnej školy postihuje Sýriu nešťastie, ktoré bude možno najväčším vzdelávacím zvratom v dejinách. Podiel detí zapísaných do škôl je dnes v krajine výrazne pod regionálnym priemerom v subsaharskej Afrike.
