Atul Gawande: Smrteľnosť (Slovart, 2016)
Žijeme len raz. Odkedy sa naštartuje ten neuveriteľný proces života, začína sa odpočítavať zároveň aj čas, ktorý nám zostáva do smrti. A smrť, jediná istota, ktorá nás v živote čaká, je pre nás stále tou najtabuizovanejšou vecou, ktorej sa venujeme veľmi málo, vytláčame ju zo svojho života a vôbec na ňu nie sme pripravení.
Lekár, chirurg Atul Gawande vo svojej knihe Smrteľnosť sa rozhodol otvorene sa zamyslieť nad tým, čo je to vlastne smrť z pohľadu medicíny, ako sa k nej stavia naša civilizácia a predovšetkým – čo je najdôležitejšie pre umierajúcich.
Americké písanie
Ako prežíval svoje umieranie ten či onen pacient, čo na to vravela rodina, ako sa k smrti svojho rodiča, partnera, dieťaťa stavali rodinný príslušníci – to sú príbehy, ktoré stretnete v tejto knihe. Isto, v psychologickej populárno-náučnej literatúre sa takéto veci nachádzajú práve preto, aby dodali argumentom aj emocionálnu silu.
Gawandove americké príbehy o umieraní sú v mnohom platné aj pre našich čitateľov, ale aj tak vás budú v knihe azda najviac prekvapovať. Najmä tým, aké rôzne spôsoby zaobchádzania s umierajúcimi v USA vlastne existujú. A tým, že kým neumierame sami alebo niekto v našej blízkosti, na kom nám skutočne záleží, tak sa vlastne smrti vyhýbame.
Niektoré modely (opatrovateľské domovy sociálnych služieb či hospice) poznáme aj v našich podmienkach, niektoré finančne náročnejšie spôsoby by určite boli vítaným doplnkom, keby na to v sociálnom systéme bolo dosť peňazí. Dnešná smrť je totiž dosť drahá záležitosť. Rovnako ako v našich podmienkach, aj v USA poisťovne zvažujú, do akej miery investovať do pacienta, ktorého perspektíva ďalšieho života veľmi nízka.
Dôstojná smrť
Ako chcete umrieť, pýtali ste sa niekedy samých seba? Asi každý odpovie, že podľa možnosti rýchlo, bezbolestne, v spánku, vo veku, keď je postarané o deti a vnúčatá, po pekne prežitom živote niekedy v osemdesiatke. Realita je však dramaticky iná, ako píše Gawande – a potvrdzujú to aj štatistiky na Slovensku.
