Spoločenská škodoradosť už preosiala sobotný snem Siete a vytiahla z neho to, čo malo ísť poza mikrofón. Keďže nebolo času odskočiť si do kuloárov či k pisoárom, Procházkove "chalaňské" reči zachytil mikrofón.
Niežeby sme to ešte nepočuli. Nahrávky, vystúpenia, odchytenia na kameru sa stali Procházkovou politickou stopou, ktorou mazal to, čo druhou rukou načrtol. Jeho odkaz sa rozpúšťal v procese komunikácie. To slovo, pri ktorom odfrkne, pretože mu ho prajní aj neprajní kritici obúchavali o hlavu, keď sa ešte zdalo, že z neho kritikou čosi vystrúhajú.
Procházka v záverečnej reči používal pátos, aký sme naposledy mohli sledovať na demokratickom sneme na podporu kandidátky Clintonovej a ktorý je prejavom našich politikov taký cudzí. Hovoril o bójach politiky, ktoré by Sieť ani po jeho odchode nemala stratiť z dohľadu.
Hovoril aj veľa o sebe cez odvolávky na pesničky a s nemalou dávkou motivačného žargónu, napokon na to mal právo. Divák sa cítil ako na smutnej narodeninovej oslave.
Sieť je dávno mŕtva, neoživí ju nikto, ani Brecely, povedal Mesežnikov Čítajte „Asi budem voliť toho Procházku, lebo študoval na Jále,“ zaznelo pred voľbami v bratislavskej sídliskovej krčme. Procházka neznel krčme celkom zrozumiteľne, no mala rešpekt pred jeho otitulovanosťou.
