Možno najčudnejším aspektom pokusu o prevrat v Turecku z 15. júla, ktorý fakticky krajinu politicky zjednotil, ale prezident Erdogan ho odvtedy zneužíva na potlačenie disentu, je chladná reakcia Európy.
Koniec koncov, ak sa mohla v marci nemecká kancelárka Angela Merkelová spreneveriť slobode prejavu, keď povolila stíhanie nemeckého komika za urážku Erdogana, prečo by nemohla navštíviť Turecko po puči, ktorý nasledoval o štyri mesiace, v oveľa dôstojnejšej veci – podpore spojenca a gratulácii Turkom k vlastenectvu?
Odpoveď znie, že Európa a Západ ako celok ostávajú silne rozpoltení ohľadom smeru, ktorým sa Turecko za Erdogana uberá, a niet sa ani čo čudovať.
