Autor je publicista a občiansky aktivista
V apríli 1944 sa po dlhých a nebezpečných prípravách podarilo dvom mužom utiecť z vyhladzovacieho koncentračného tábora Osvienčim – Birkenau. Mladí Slováci Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler neboli úplne prví, komu sa to podarilo, ale z tábora vyniesli najrozsiahlejší súbor informácií o tom, na čo tábor skutočne slúži.
Po strastiplnej ceste dorazili do Žiliny, kde v pivnici židovského starobinca na Hollého ulici v priebehu dvoch dní za pomoci členov tamojšej židovskej obce spísali detailnú správu o tom, čo sa v tomto vyhladzovacom tábore deje. Jej nemecký preklad vyhotovený súčasne so slovenským originálom sa stal kľúčovou zložkou takzvaných osvienčimských protokolov a dnes leží ako zásadné svedectvo o holokauste v amerických archívoch.
Zhromaždiť údaje a dostať správu z líniami ostnatých drôtov obohnaného a zúrivými psami a esesákmi stráženého tábora sa rýchlo ukázalo ako tá ľahšia a hlavne rýchlejšia časť púte pravdy o Osvienčime k tým, ktorým bola určená: k lídrom západných demokracií a maďarským Židom, ktorých deportácie do Osvienčimu sa práve mali začať.
