Autor je matematik a pedagóg
Osemdesiaty deviaty ma zastihol krátko po škole. Čo by absolvent slušnej fakulty a so samými jednotkami v indexe som si užíval svoj nástupný plat.
Ak by som ho celý vymenil za doláre, dostal by som ich necelých 35 (po zohľadnení inflácie terajších približne 70). No a s takouto výbavou sa nám otvorili dvere do sveta.
Tisíce to aj okamžite využili. A viem si predstaviť, akým dojmom sme tam pôsobili. Možno vtedy v nás vznikol mýtus šetrného Východoeurópana.
Ale založený na falošných základoch. Koľkí „západniari“ by išli do krajiny, kde by ich trochu lepšia „večera pre dvoch“ stála mesačný plat? No my sme cestovali. Skromne, nabalení proviantom a rozheganými autobusmi.
Napriek porevolučnej eufórii, ťažko by som vtedy uveril, že o dvadsať rokov budeme chodiť do Rakúska nielen za kultúrou, turistikou či lyžovačkou, ale aj vo veľkom nakupovať.
