Pád Radoslava Procházku nebol ničím zvláštny. Nevyvolával vášne ako odchod tých, čo padajú z výšky.
Skôr pachuť trápnosti potom, ako si veľká časť národa namiesto mieneného pátosu, zapamätá tých pár vulgárností, ktoré zachytil mikrofón.
Postupný rozklad Siete tiež nešokuje, keďže Procházka z nej nakoniec urobil stranu na jedno použitie. Potom, ako z nej vytlačil obsah vlastným egom. Na heslá, ktoré hlásal, nedorástol.
Pre Sieť sa môže meniť koaličná zmluva, pripustil Maďarič Čítajte Vo štvorkoalícii má Sieť silu pavučiny. A omrvinky sebaúcty, ktoré ešte mohli ostať v strane, zrejme už neudržia ani jej haštag pokope.
Tých pár členov má nejaký ten inštinkt prežitia. Svojho vlastného. Urobia to, čo strany na Slovensku pozdvihli na úroveň umenia: preskupia sa do iného, väčšinou ťažko čitateľného útvaru. A volič zabudne aj na dôvody, prečo im pred časom odovzdal hlas.
Ak má Sieť zanechať za sebou niečo pozitívne, mala by to byť poučka pre nové vznikajúce strany: ako to nerobiť.
