AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Budú nad Sibírou lietať vzducholode?

Akademik dokázal o zmysluplnosti svojho megaprojektu nazvanom Jediná Eurázia presvedčiť aj Radu bezpečnosti Ruska.

Ilustračné foto (Zdroj: TASR/AP)

Vo Vorkute sa vraj nekradnú autá. Inak sa tu kradne dosť a všetko. Kriminalita v treťom najväčším ruskom meste ležiacom za polárnym kruhom je slušná. Lepší ruský priemer. Zlodeji sú však pragmatici. Kradnúť autá v meste, z ktorého sa nedá odísť, je tak trochu nanič.

Do Vorkuty nevedie žiadna cesta. V roku 2005 sme sem vyrazili s ruskými priateľmi na výlet. Logicky – autom z Moskvy. Sú to necelé tri tisícky kilometrov, takže žiadny hrdinský čin. Lenže predpokladaný čas, za ktorý sme sa mali do tohto extravagantného mesta dostať, sa mohol značne predĺžiť. A aj sa predĺžil.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Autom naloženým na vlaku

Jediná šanca, ako sa do Vorkuty dostať vozidlom, bolo zastaviť sa 680 kilometrov od cieľa, v meste Uchta, známom tým, že tu vôbec prvýkrát v histórii Rusi začali dobývať ropu.

Spojiť ázijsko-tichooceánsku oblasť s európskymi trhmi tak, aby to čo najviac vyhovovalo Ruskej federácii, je snom každého ruského vládcu. Tento sen je zatiaľ spočítaný na 240 miliárd dolárov.

Pre nás však mala Uchta úplne iný a zásadnejší význam – až sem sa dalo dôjsť. Ďalej nie. Podľa inštrukcií získaných v Moskve sme auto mali dať naložiť na vlak a pokračovať po koľajniciach. 

Mimochodom. Na celej Sibíri je tento spôsob premiestňovania, ak vám napadne taká pochabosť ako mne – jazdiť po tomto rozľahlom kusisku krajiny po vlastných kolesách –, úplne bežný.

Tisíckilometrové úseky totiž nie sú pretkané cestami. Ekológovia jasajú a majú prečo. Príroda je tu nedotknutá ako nikde inde. Aspoň tam, kde nešarapatia naftári a plynári.

Za normálnych okolností trvá cesta autom na železničnej platforme z Uchty do Vorkuty, kedysi jedného z najväčších gulagov bývalého Sovietskeho zväzu, jeden deň. Bez úplatku a s trochou smoly viac ako týždeň. My sme išli štyri dni, k tomu dva dni čakania... a stálo nás to len niekoľko fliaš vodky.

Za normálnych okolností trvá cesta autom na železničnej platforme z Uchty do Vorkuty, kedysi jedného z najväčších gulagov bývalého Sovietskeho zväzu, jeden deň. Bez úplatku a s trochou smoly viac ako týždeň. My sme išli štyri dni, k tomu dva dni čakania... a stálo nás to len niekoľko fliaš vodky.

Od roku 2010 vďaka plynovodu z polostrova Jamal vzniklo predsa len niečo, ťažko to však nazývať cestou. Po rusky sa to nazýva „zimnik“. Pripomína to cestu, ale okrem špeciálne vybavených terénnych áut by sa na ňu nemal nikto vydávať .

Z Vladivostoku do Moskvy je to 9180 kilometrov. Ísť autom znamená stráviť na ceste zhruba mesiac.

Neustále prestupovanie a prekladanie vozidla na vlak je zdĺhavé a drahé. Navyše možno ísť len stále za nosom, rovno dopredu. Žiadne veľké odbočky na juh a na sever neexistujú. Sibír je prejazdná vlakom aj autom iba horizontálne. Je to jej zvláštnosť a ochrancovia prírody si želajú, aby to tak zostalo. Lenže ruskí vedci teraz prichádzajú s niečím, čo má život na Sibíri radikálne zmeniť.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Pred cestou sme vtipkovali, spomínajú ženy z prvého transportu do Osvienčimu

V sobotu 25. marca je 75. výročie prvého transportu Židov do koncentračného tábora v Osvienčime.

KOMENTÁRE

Varšava chce zavrieť Tuska. A s ním poľskú demokraciu

Poľsko začalo s kriminalizáciou politických protivníkov.

SVET

Nemecká babička prešla celý svet. V Berlíne ju vítali davy

Bývalá šéfka berlínskej autopredajne s opelmi je vyučená automechanička. Takmer 80-ročná Nemka začala cestu okolo sveta v roku 2014.

KULTÚRA

Gorillaz idú do vesmíru. Ich nová hudba je experiment

Animovaná kapela vydala štyri nové piesne.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Petra Schutza

Únia nie je bez chýb, no i tak tvorí základný priestor Západu

Po 60 rokoch je jedno, či toľko integrácie, koľko sa do únie len zmestilo, bolo dobre či zle.

Márne čakanie (Sliacky)

Jarná karikatúra Mikiho Sliackeho na víkend

PÍŠE ANTONIO TAJANI

Na populizmus musí Európa reagovať skutkami

Môžeme premýšľať nad našimi chybami, nad tým, čo treba zlepšiť. Ale nesmieme strácať odvahu a prestať byť hrdí na to, čo sme spoločne vybudovali.

PÍŠE MARIUS IVAŠKEVIČIUS

Skutoční Európania si teraz len posilňujú svaly

Ich hlas bude počuť o pár rokov, možno až desaťročí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop