Autor je prezidentom Centra pre medzikultúrny dialóg a migračné štúdie v Maroku a profesorom kulturológie na univerzite vo Feze.
Od roku 2012 skončilo v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike vyše 12 miliónov migrantov a utečencov. Výsledkom je vystupňovaná politická a humanitárna kríza – a čoraz vzrušenejšia diskusia o tom, ako ju riešiť.
V Európe diskusiu charakterizuje odpor a rozkol, ktorého príkladom je nedávne referendum o odchode Veľkej Británie z Európskej únie – výsledok hlasovania formovali aj zveličené obavy z prisťahovalectva. Keďže členské štáty sa nedohodli, ako zabezpečiť vonkajšie hranice Únie, nehovoriac už o otázke, čo s utečencami, ktorí už prišli, ukázalo sa, že chýba účinná a jednotná reakcia.
Problémy nemá len Európa
Na Blízkom východe nie je debata o utečencoch taká hlasná, ale nie je o nič menej vášnivá. V Jordánsku, krajine so 6,5 milióna obyvateľov, je v súčasnosti 1,4 milióna prevažne sýrskych utečencov.
V Libanone so 4,7 milióna obyvateľov je utečencov zo Sýrie 1,5 milióna, čo je tretina pôvodného libanonského obyvateľstva.
Turecko s asi 75 miliónmi obyvateľov je hostiteľom 2,7 milióna sýrskych utečencov, z ktorých zhruba tretina žije v 22 vládou prevádzkovaných táboroch pri sýrskych hraniciach.
