Autor rozhovoru Igor Daniš je ekonóm a publicista.
Karel Schwarzenberg premýšľa o strednej Európe, o jej histórii aj visegrádskej súčastnosti. „Keby ma niekto oslovil, či založiť liberálnu stranu, alebo banánovú plantáž, tak by som považoval to druhé v strednej Európe za nádejnejšie,“ hovorí.
Je stredná Európa iba kultúrny koncept ako hovoria jej kritici? Platí, že jej celistvosť a spoločná politika bola iluzórna vízia a dnes zostala iba pachuť z nenaplneného sna?
„Pachuť necítim. Vždy sme bojovali za to, že v dejinách je pravda. V strednej Európe sme mali vždy odlišné názory. Namýšľať si, že by to bol jeden blok, je hlúposť. Akurát prežívame obdobie, keď spolu najlepšie vychádzame. V minulých časoch, dokonca ešte v 20. storočí, sme predsa medzi sebou viedli aj vojny. Musíme vidieť celé dejiny, nielen posledných desať rokov. Visegrád je určité prepojenie viacerých štátov v regióne. Nie sme v rozpore s Rakúšanmi ani so Slovincami. Myslím si, že súčasná situácia je z pohľadu dejín v podstate tá najlepšia."
Je možná bližšia spolupráca? Kedysi malo záujem Slovinsko vstúpiť do Visegrádu. Bolo odmietnuté. Rakúsko sa podobne ako Chorvátsko nachádzali spoločne v Rakúsko-Uhorsku.
„Som celkom spokojný, ako Visegrád funguje. Možno práve preto, že je to také neformálne zoskupenie. Máme jedno spoločné dieťa, a tým je Visegrádsky fond. Má svojich zamestnancov a funguje celkom dobre. Rakúšania, ktorí sú nám, samozrejme, blízki, sa nachádzajú v trochu odlišnej polohe, pretože sú bohatí, čo my nie sme. My sme stratili dlhé desaťročia, ktoré oni naplno využili. Taktiež vo fáze bezprostredne po roku 1989, keď u nás mohli bodovať, sa skôr zaujímali o svoje šance dostať sa do EÚ, o čo sa vtedy usilovali. Nechceli sa zaťažiť chudobnými príbuznými. Nelepší sa to. Minulý kancelár Faymann mal sklony skôr na nás útočiť a ignorovať nás. Rakúske ministerstvo zahraničných vecí tiež nemá záujem o susedskú spoluprácu. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať, pretože Rakúšania sú nám blízki a v Slovinsku, hoci susedí aj s Maďarskom, majú Rakúšania a Taliani najväčší vplyv."
Niekedy bola spoločným jazykom nemčina alebo latinčina. Vzdelanci hovorili v Uhorsku po latinsky. Teraz nemáme spoločný jazyk. To nám chýba. Je tu síce angličtina, ale je možná bližšia jazyková spolupráca?
„Myslím si, že jazyk je dôležitý, veľmi dôležitý. Dobrým začiatkom by však bolo – o čo sa usilujem už dlhšie a kážem o tom, kde len môžem – keby napríklad štáty Visegrádu vybudovali jednu spoločnú prvotriednu univerzitu, jeden výskumný ústav, ktorý by bol vo svete na špičke. Ten by asi mal ako rokovací jazyk angličtinu, aby v ňom mohli pôsobiť vedci z celého sveta. Než si to však naši papaláši premyslia, bude to určitý čas trvať."
Našli ste na tento projekt ohlas?
„Určitý záujem som našiel. Lenže každý si myslí, že to musí byť uňho. Musíme uvažovať naozaj spoločne."
Kde by takáto vedecká inštitúcia bola umiestnená?
„To je jedno, záleží na tom, kde by to bolo účelné. Keď budeme uvažovať, že to musí byť na Slovensku alebo v Česku, alebo kdekoľvek, tak sa to nikdy neuskutoční. Predstavoval by som si nejaké menšie mestečko v trojuholníku medzi Brnom, Viedňou a Bratislavou. Tam by bolo nablízku k viacerým letiskám rôznych štátov. Ale nemali by sme najskôr uvažovať, kde to má byť, pretože tu okamžite nastúpia sväté národné záujmy a celý projekt je stratený. Najprv sa dohodneme na projekte a potom sa rozprávajme o mantineloch umiestnenia. Len vtedy to môže fungovať."
Nepomohol by spoločný TV kanál? Pretože Škandinávci napríklad vzájomne sledujú svoje televízie a potom si lepšie rozumejú.
„Nie je to možné, lebo nemáme spoločný jazyk. Mal som síce maďarskú babičku, ale rozumiem iba niekoľko slov. Po poľsky, keď čítam, tak to ide, ale keď sledujem reláciu v televízii, nie je to „nič moc“."
Napríklad Francúz a Nemec hovoria vlastným jazykom v debate a vzájomne si rozumejú. Ovládajú si jazyky aspoň pasívne.
„Možno by to bolo reálne, ale takýto projekt si vyžaduje značný kapitál. Kde ho zohnať? Mohlo by sa urobiť niečo ako Arte, čo je spoločný francúzsko-nemecký projekt. Keď sa však pozriem na rozpočty jednotlivých krajín, tak neviem..."
Čo pre vás znamená stredná Európa vo všeobecnosti?
