Markíza oslávi koncom augusta úctyhodných dvadsať rokov. Hoci časy najväčšej slávy, keď ju večer sledovalo aj vyše milión ľudí, má dávno za sebou, stále ide o trhového lídra. A to je pri konkurencii desiatok káblových staníc a internetu úctyhodný výsledok.
Markíza si na neexistujúcom televíznom trhu, ktorý ovládala iba (ro)zvrátená mečiarovská STV, za rekordne krátky čas vybudovala skalopevnú značku. A z nej ťaží dodnes.
Ako skončili známi Markizáci Čítajte Nikdy nežiarila
Markíza ale nikdy nebola obzvlášť dobrá televízia. Jej program tvorili v začiatkoch lacná zmes obstarožných hollywoodských recyklátov a neambicióznej slovenskej tvorby, pri ktorej sa dá dnes už len facepalmovať: Slávici na ulici, Cestoviny či Teleráno - ranná televízna kakofónia, ktorá mala byť pre tony skrytej reklamy už dávno zakázaná, no stále nie je.
Mediálny analytik: Televízie potrebujú zisk, bulváru sa nevyhnú Čítajte Najväčšou hviezdou televízie sa stal Vilo Rozboril so šou niekde na hranici charitatívnej sociálnej publicistiky a cynického zneužívania ľudskej tragédie pre účely slzotvorného choroboporna. A jedným z najúspešnejších formátov sa stala Farma, ktorá je… vlastne bez komentára.
Hoci Markíza bola prvá skutočná súkromná televízia na našom trhu, v skutočnosti neurčila tvár moderného komerčného vysielania.
To sa podarilo až oveľa neskôr v roku 2004, paradoxne Slovenskej televízii pod vedením Richarda Rybnička a Františka Borovského, ktorí si z jedného z okruhov spravili profesionálne robený zábavný kanál. Z verejných zdrojov. Až potom prišla Markíza s licencovanými šou, seriálmi a profesionálne budovaným programom, pretože STV a neskôr Joj vytvárali čoraz väčší ekonomický tlak.
Markízu chcel pôvodne Mečiar, prispela k jeho pádu Čítajte Biznis na divokom východe
To najzaujímavejšie na dvadsaťročnej histórii Markízy je prvá polovica jej existencie, ktorá bude zrejme už navždy tvoriť väčšinu odsekov v historických učebniciach.
