Nemalo to byť ťažké rozhodnutie. Vlastne to nemalo byť rozhodnutie vôbec. Americká senátorka Olympia Snowová sa mala podľa všetkých pravidiel začiatkom roku 2012 chystať na kampaň o znovuzvolenie. Bola zdravá, mala len 65 rokov a v rôznych komorách amerického Kongresu strávila väčšinu života.
Posledné voľby vyhrala s dobrým náskokom a niekoľko rokov dozadu ju časopis Time umiestnil na vrchné pozície v rebríčku najlepších senátorov v krajine. Čítanková kandidátka mala automaticky kandidovať, vyhrať a udržať pre republikánov ďalšiu stoličku v senáte.
Namiesto toho spravila Snowová podľa vlastných slov jedno z najťažších rozhodnutí v živote – vzdala sa kandidatúry. Hlavný dôvod? Jedna z najpopulárnejších senátoriek povedala, že nechce pracovať v senáte, ktorý sa nedokáže dohodnúť na kompromisoch.
Americká politika je rozdelená medzi dve strany, ktoré sú čoraz viac zabarikádované vo svojich pozíciách. Republikáni a demokrati za posledné desaťročia pomerne bežne spolupracovali na príprave zákonov a veľká časť politiky bola založená na kompromisných riešeniach.
V posledných 15 rokoch však krajné krídla získavali čoraz väčší vplyv na kandidátkach. Kým pred pol storočím bol kompromis pri príprave zákona očakávaným postupom, dnes ochotných spolupracovať s konkurenčnou stranou napádajú ich vlastní kolegovia.
Úhyn kompromisov
Senát však mal byť iný. Hlasovania a pravidlá hornej komory amerického parlamentu sú od základu postavené tak, aby podporovali vznik zmierlivých zákonov, na ktorých sa dohodnú obe veľké strany. Vyhranenosť politikov však spôsobila, že inštitúcia v niektorých momentoch prakticky prestáva fungovať. Kongres roku 2012 bol najmenej produktívnym v modernej histórii USA.
Vyhranená stranícka politika pri rokovaniach o rozpočte napríklad v roku 2013 zastavila financovanie federálnej vlády. „Bola som omráčená tým, že Kongres Spojených štátov by doviedol krajinu na finančnú a politickú hranu len preto, aby sa predviedlo politické stanovisko,“ povedala Snowová pre podcast Freakonomics.
Senátorka za tri desaťročia v politike sledovala, ako sa kompromis v očiach jej kolegov a voličov premieňa z chvályhodného nástroja ukazujúceho rozvahu a silu oboch strán na niečo, čo používajú len zbabelci a zradcovia.
Videla tiež následky, ktoré takáto premena má na každodenné fungovanie. Viac pózovania, horšie výsledky a väčšiu nespokojnosť v oboch politických stranách. Neochota počúvať druhú stranu spravila z politiky niečo, čoho nechcela byť republikánka podporujúca reprodukčné práva žien súčasťou.
Rozdelená spoločnosť
Snowová mohla nekompromisný Senát opustiť a prejsť do think-tanku, ktorý sa snaží vrátiť do americkej politiky stranícku spolupatričnosť. Bežní ľudia sa z čoraz vyhranenejšieho prostredia budú dostávať ťažie. Ústup od kompromisov a ochoty počúvať sa dá cítiť v celej spoločnosti. Je ťažké povedať, či politika tento proces poháňa, alebo len odráža ako zrkadlo. Je však užitočné sa naň cez politiku pozrieť.
