Autor je publicista
V polovici augusta si každý občan Slovenska a Česka vážiaci si slobodu pripomína, že sloboda nie je ani samozrejmá, ani garantovaná a ani istá. Že tí, čo ju nedokážu brániť, o ňu dokážu ľahko prísť, tak ako sa to stalo generácii našich rodičov a starých rodičov 21. augusta 1968.
Vpád okupantských tankov do Československa vtedy uvrhol našu krajinu do neslobody, úpadku a morálneho rozkladu, z ktorých sa dodnes ťažko spamätávame. Nie, nepadli sme úplne na úroveň Ruska – Slovensko a Česko si zachovali európske sociálne a ekonomické parametre a majú ich dodnes.
Ak však bol v roku 1968 hrubý domáci produkt na osobu v susednom Rakúsku o 35 percent vyšší ako v Československu, v roku 1991, keď ruskí okupanti konečne odtiahli, bol rozdiel už šesťnásobný.
Po 25 rokoch dobiehania okupačnej devastácie je dnes rakúsky HDP 44-tisíc dolárov na hlavu, český 17-tisíc a slovenský 16-tisíc. Ruský dosahuje deväťtisíc dolárov. Bez ropy a plynu by bol tretinový, na úrovni Arménska, Egypta či Nigérie.
Posolstvo ženám
Po 48 rokoch od začiatku dvoch dekád okupácie a úpadku na Slovensku a v Česku vyrástla generácia ľudí, ktorej časť opäť s túžbou blúzni o pritúlení sa k „velikému tomu tam se dubisku“.
Povzbudzovaní reaktivovanými eštebákmi, rubľami skorumpovanými politikmi a armádou trollov títo ľudia snívajú o lepšom svete na východe, kde vraj zajtra znamená už včera. Zväčša ide o mužov, ktorí sa nedokázali presadiť v podmienkach demokracie a slobody Západu a urazení vlastným neúspechom snívajú o svete, ktorý by nepohrdol ich talentmi a schopnosťami.
Nájdu sa však medzi nimi aj ženy. Ani ony sa nenamáhajú s porovnávaním svojich predstáv o Rusku s realitou. Práve takýmto spiacim - sniacim devám a dámam sa uprostred augusta 2016 prihovorili duchovné autority Ruska.
Ešte 17. augusta zvestovali ruské médiá bárišniam posolstvo od moskovského biskupa ruskej pravoslávnej cirkvi Panteleimona. Poradil Ruskám mať čo najviac detí a zmieriť sa s tým, že to vedie k biede.
Bieda a veľa detí
Rusky majú podľa Panteleimona rodiť viac ako jedno či dve deti. Keďže mnohodetné deti patria k ruskej chudobe, biskup radí: „Už dnes sa musíte učiť žiť s málom. Učte sa šetriť, nerozhadzovať peniaze napravo i naľavo... Ak bude mať váš muž slabý plat alebo príde o prácu, budete musieť žiť v biede, preto je lepšie sa na ňu pripraviť.“
Tiež odporúča učiť sa žiť v stiesnených bytových podmienkach, veď veľa detí – málo miesta. Aby bolo v malom byte možné udržať poriadok, treba sa zbaviť zbytočných vecí. Múdro hovorí Panteleimon - fyzika nepustí...
Ideál mnohopočetných chudobných rodín sme mali v 19. storočí aj u nás a v mnohých arabských a afrických krajinách sú bieda a veľa detí realitou aj dnes.
Volaním po rodení detí a prijatí života v biede robí duchovný Panteleimon Kremľu hneď dve služby jednou ranou. Veľa dnešných detí by znamenalo veľa budúcich vojačikov aj viac kolonistov ľudoprázdnej Sibíre.
Pokorné prijatie života v biede zas pripravuje Rusky a Rusov na časy, keď im dôjde ropa a plyn alebo sa Európa rozhodne naozaj investovať do úspor energie, inteligentnej dopravy a ochrany klímy a znížiť spaľovanie a dovoz fosílnych palív.
