Nitra je jedným z miest, o ktorom sa medzi ľuďmi hovorí ako o hniezde neonacistov. Medzi cezpoľnými muzikantmi tiež nepatrí medzi koncertné zastávky s dobrým renomé.
Zainteresovaní vedia, že v zasadačke miestneho parlamentíku sedia viacerí kultúrne neosvietení lokálpolitici a výškou koncentrácie mercedesov na lízing sa Nitra blíži k Topoľčanom.
Po absurdných scénkach s výmenami riaditeľov oboch divadiel a rozpade tímu mekky miestnej kultúry, Starého divadla Karola Spišáka, som sa domov vracala väčšinou skepticky..
Moja práca potulnej gitaristky úzko súvisí s organizátormi festivalov, majiteľmi a dramaturgmi klubov. S nimi tvoríme jednu partnerskú bunku založenú na symbióze a vzájomnej snahe si pomôcť, aby sme sa dostali k spoločnému cieľu – kultúrnemu zážitku šťastného diváka. Navzájom sa podporujeme a ak niečo nevyjde, mrzí to obe strany.
Tento rok som, bohužiaľ, bola svedkom apokalyptickej situácie. Nemenovaný organizátor festivalu na nemenovanom mieste na Slovensku neodhadol situáciu, pozval si na prvý ročník nebezpečne veľa finančne náročnejších kapiel, namiesto očakávaných tisícok divákov prišlo niečo nad sto a napriek dobrému počasiu sa nepodarilo takmer nič.