Máloktorý svadobčan si pri slávnostnom akte v nádhernom renesančnom Sobášnom paláci v Bytči všimne drobnú tabuľku oznamujúcu, že objekt bol zrekonštruovaný s prispením Nórskych fondov. Bez ich osemstotisíc eur by sa najväčšia renesančná sála v strednej Európe, ktorú dal postaviť palatín Juraj Thurzo začiatkom sedemnásteho storočia, aby mali svadby jeho siedmich dcér rozprávkovú kulisu, nejagala v lesku z bohatých uhorských čias.
Aj bratislavská Reduta, kde dnes vítame predstaviteľov Európskej únie, dostala pri rekonštrukcii štedrú, takmer dvojmiliónovú dotáciu z Nórska. Hoci Nóri členmi Únie nie sú, od roku 1994 podporujú chudobnejšie krajiny spoločenstva zo svojho štátneho rozpočtu. Popri Nóroch sa na pomoci cez granty Európskeho hospodárskeho priestoru podieľajú aj Island a Lichtenštajnsko, Nórsko však aj do tohto fondu dodáva 97 percent prostriedkov.
Nielen dedičstvo
Slovensko sa k Nórskym fondom dostalo po vstupe do Únie. Od roku 2004, v prvom období pomoci, sa vďaka desiatim miliónom eur od bohatých severanov u nás zrekonštruovalo štrnásť pamiatok. Momentálne sa s ich pomocou obnovuje ďalších dvadsaťjeden. Nórsko vo svojom rozpočte tentoraz vyčlenilo dvanásť miliónov eur, aby podporilo naše pamiatky, a pripravuje sa tretia etapa pomoci. Čo na to nórski občania? Vedia, kde sa investujú ich peniaze?
„Nórska verejnosť o týchto grantoch vie, aj keď nepozná podrobnosti. Pri oboznamovaní nám veľmi pomáhajú partnerstvá medzi nórskymi a slovenskými organizáciami,“ odpovedali z nórskej ambasády v Bratislave.
Samozrejme, že Slovensko nie je v prijímaní podpory od bohatších Európanov jediné, granty poskytujú ďalším pätnástim krajinám (Bulharsku, Chorvátsku, Cypru, Českej republike, Estónsku, Grécku, Maďarsku, Litve, Lotyšsku, Malte, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a Španielsku). Je to výraz solidarity a príspevok k celoeurópskej snahe o vyrovnávanie regionálnych rozdielov v Európe, pri pamiatkach ide o snahu zachovať spoločné európske kultúrne dedičstvo, približujú zástupcovia nórskeho veľvyslanectva.
Výnimočná Nová synagóga v Žiline, ktorú začiatkom 20. storočia vytvoril svetoznámy architekt Peter Behrens. (zdroj: Pavol Plesník)
Z Nórskych fondov sa rekonštruujú aj Budatínsky hrad. (zdroj: Pavol Plesník)„Je úžasné, že sa dokážu vzdať časti svojho bohatstva a prispieť na dobré veci tak ďaleko od svojej vlasti. Nezatvárajú sa za vysoké múry, aby si bohatstvo pochádzajúce z ropy užili len sami,“ obdivuje solidaritu a európsku spolupatričnosť dramaturgička projektu Kultúrne dedičstvo Oľga Valentová.
Na Slovensku dnes majú nórske granty deväť programov, nepodporujú iba kultúrne dedičstvo, ale napríklad aj zelené inovácie v priemysle, adaptáciu na klimatické zmeny, riešia domáce a rodovo podmienené násilie, štipendiá, cezhraničnú spoluprácu, mimovládne organizácie.
Nóri veľmi radi a veľa cestujú, o Slovensku sa dozvedajú aj vďaka šiestim stovkám nórskych študentov, ktorí študujú medicínu v Martine a Košiciach. „Spoznávajú Slovensko, propagujú ho oni aj ich rodiny a priatelia, ktorí ich prídu navštíviť,“ hovorí Eva Gašperanová, Slovenka, ktorá roky pracuje pre nórsku ambasádu.
Čím viac sa o grantoch a ich výsledkoch píše a hovorí, o to sa Slovensko stáva známejším, pútavejším a atraktívnejším. Preto v Nórsku uvítali projekt Kultúrne dedičstvo, ktorý filmami a fotografiami súčasné rekonštrukcie 21 slovenských pamiatok predstaví. Prvá výstava bude začiatkom októbra v Osle.
