Som šťastný, že som získal druhú zlatú pre m o j u krajinu. Túto vetu povedal v slovenskom televíznom preklade anglický tenista Andy Murray po svojom olympijskom víťazstve – namiesto, aby sa tešil, že to urobil pre s v o j u krajinu.
A ja som konečne pochopil, kto má na svedomí totálnu devastáciu slovenského prisvojovania. Nie sú to agentúry, čo zarábajú na reklame milióny, ale ľúto im je dať bonboniéru nejakej stredoškolskej učiteľke, aby im správne poslovenčila jazykové nezmysly (znova si vychutnajme „zober loptu, nie drogy“ alebo „kúpte si najkrásnejšie piesne Jadranu“).
Nie sú to ani tie spiace krásavice – Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra či Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie. Nie sú to ani jazykoví redaktori v médiách (ak vôbec nejakí sú). Tým vinníkom je Andy Murray! Hoci nejde o maličkosť, vzdávam to. Svoj boj proti devastácii slovenského prisvojovania som prehral – na Andyho som krátky.
